Dajme to spolu!

aké to bude?

Share

Od môjho príchodu uplynuli dva týždne a ja som sa nevedel dočkať prvého oficiálneho zápasu. Aká bude atmosféra? Koľko máme fanúšikov? Aký bude štadión? Tréner mi povedal pár slov a snažil sa ma na to pripraviť. Budem citovať slová Dávida, ktorý si to tu zažil: “Na tréningu a v přátelských to je pohodička, ale přijede zápas a tam se jezdí. Nepodceň to. Ty frajeři bojuji vo prachy pro své rodiny.” A keďže je lepšie raz zažiť ako stokrát nevidieť, odpočítaval som dni do sobotňajšieho zápasu.

Futbalová asociácia stanovila limit 3 cudzincov pre každý tím, z nich však ani jeden  nemôže byť brankár, chytať musí Libanončan. Zvyčajne sú to teda útočník, záložník a obranca. Sem-tam sa medzi Brazílčanmi a Afričanmi vyskytne miesto aj pre iné národnosti, ako sa to napríklad stalo mne. Kĺúčom v zápase je teda postrážiť si týchto hráčov a dať si pozor na 2-3 šikovných domácich.

Príprava na zápas

Ten týždeň pred zápasom sme vyzerali ako seriózny tím. Neskôr som zistil, že dôležitý zápas sa pozná podľa toho, či po tréningu dostávame ovocie a či náš masér rozumie anglicky, keď od neho chcem masáž 🙂 V sobotu nás čakalo štvrťfinále domáceho poháru, ktoré sa hrá len na jeden zápas.  Práve na tento pohár si náš klub pred sezónou vyčlenil miesto vo vitrinke úspechov, takže očakávania boli pochopiteľne veľké a príhovorov v ten týždeň bolo viac ako tréningov.

3:15 Bejrút

Dôležitosť zápasu nemala nič s dochvíľnosťou. Na pár vynimiek sme na stanovený čas dorazili len ja, Beto a Reche. Do 10 minút sme však boli kompletní a pripravení vyraziť. Väčšina hráčov tu jazdí na skútroch, pretože to je najrýchlejšie a má to ešte jedno NAJ: najnebezpečnejšie. Nasdením prilby málokto stráca čas. Bežne sa stáva, že idete 80 km/h a a obhene vás nejaký šarkan na skútri bez prilby a ešte stíha telefonovať.

Vyrazili sme do neďalekého prímorského mestečka Saida, ktoré je vzdialené asi 40 kilometrov. Doprava medzi mestami je podstatne lepšia. Od severu až na juh majú vybudovanú rýchlostnú cestu, ktorá sa tiahne pozdĺž mora, takže ako správny Slovák som od mora neodtrhol oči ani na sekundu.:) Asi po polhodine sa pred nami zjavil krásny štadión priamo na pláži. Mal už síce svoje roky, ale bola z neho cítiť neskutočná atmosféra. Ak som pred prvým zápasom hovoril o Gladiátoroch, táto aréna bola pre Maxima a jeho družinu ako stvorená.

Cesta na zápas

V autobuse panovala pokojná atmosféra, všetci sa smiali, občas spievali. Akonáhle sme prišli do šatne zavládlo ticho. Inak výreční ľudia zrazu nemali čo povedať. Kombinácia strachu a sústredenia všetkým zavrela ústa. Pre mnoho ľudí je tu futbal viac ako šport. Neiktoré mestské časti sú známe ako časti Ansaru, kde sa fandí výlučne nášmu klubu. Nedajbože by sa tam nasťahoval fanúšik Nejmeh, nášho najväčšieho rivala. Hrať v klube ako je ten náš je pre domácich a ich rodiny veľká česť a kvázy splnený sen. Väčšinu zápasov vysiela televízia, čo je o dôvod viac vyhrať, pretože ich vidí celá rodina a všetci kamaráti. Heslo “sláva víťazom a česť porazným” tu neplatí ani náhodou. Víťazstvo je jediná vec, ktorá sa počíta. Ďalšou motiváciou sú peniaze, ktoré prichádzajú ruka v ruke s víťazstvami.

Aké to bude?

Pred zápasom som pociťoval aj ja veľkú nervozitu. Opäť som nemal ani tušenia čo ma tam vonku čaká a každou minútou som bol k tomu bližšie. Po dvoch týždňoch kedy ma fanúšikovia a ľudia prijali medzi seba, ma čakala prvá ostrá skúška, kde som mal potvrdiť, že som tu oprávnene. Nastal čas vrátiť im niečo späť a jediné po čom túžili bolo víťazstvo. Kto ste videli film 8th mile, úplne som cítil, ako to Eminem prežíval pred prvým vystúpením.

Look, if you had one shot, or one opportunity
To seize everything you ever wanted in one moment
Would you capture it or just let it slip?

His palms are sweaty, knees weak, arms are heavy
There’s vomit on his sweater already, mom’s spaghetti
He’s nervous, but on the surface he looks calm and ready…

Cítil som sa ako pred svojim prvým ligovým zápasom za moju Dukličku proti Žiline (16.9.2012). Situácia bola však úplne iná. Bol som na opačnom konci sveta, kde som nemal kamarátov a mohol spoľahnúť len na seba. Vedel som však, že akonáhle vstúpim na hraciu plochu a prežehnám sa, všetko to zo mňa spadne. Stres a nervozita s správnom množstve a v správnej chvíli sú pre mňa užitočné, pretože vďaka nim idem v príprave na zápas do detailov, čím zvyšujem šance na úspech. Od trénera som dostal jednoduché inštrukcie, ktoré v podstate počúvam už niekoľko rokov, ale v rôznych jazykoch: “Be strong, aggressive and kill the striker.” -Ok, I´ll do my best.-

 

18:00 SHOWTIME

 

Pokračovanie TU – prekazky v odrazove mostíky 

M.

 

Komentáre