no pain, no gain

Share

Čo sa týka futbalu a tréningov, nelíšili sa moc od tých v Dánsku, Česku a na Slovensku. Futbal je vo svojej podstate veľmi jednoduchý a aj keď sa hrá všade trochu inak, ale stojí to na rovnakých základoch.…čo však robí rozdiel vo výsledku je prístup každého jeného človeka v procese. Ostatne asi ako vo všetkom v živote. Prečo v škole, kde 30 detí má rovnaké knihy, rovnakých učiteľov, rovnaký počet hodín dosahuje rôzne výsledky? Jedna vec je, čo sme robili dve hodiny na tréningu, ale tá druhá, podstatnejšia, čo kto robí doma zvyšných 22 hodín do ďalšieho tréningu. Profesionálom sa nestávate v momente podpísania zmluvy, musíte ním byť už dávno predtým. Buď ním ste alebo nieste, bez ohľadu na to, koľko zarábate. Pokušenia v živote sú moc lákavé, ale je dôležité, aby ste s nimi vedeli pracovať a nepodľahli im trebárz pred blížiacim sa zápasom. Kľúčom je správne načasovanie, pretože aj tie najväčšie hviezdy z času na čas vypnú.

Životospráva

V týchto zemepisných šírkach je napríklad veľmi obľúbená vodná fajka a fajčí sa na každom kroku. Mimochodom ďalší z jobov, o ktorom sa mi ani nesnívalo je takzvaný uhlíkovač. Jednoducho týpek, ktorý vám poza hlavu celý večer behá s rožeraveným kotlíkom plným uhlíkov. Nedajbože, aby to niekomu v pondiku nešlapalo. Čo ma tiež prekvapilo, ľudia tu milujú nočný život a všetko s tým spojené. Určite je potrebné spomenúť aj zaužívaný jedálniček, ktorý je ťažko zlúčiteľný s profi športom.

Kuchyňa je skvelá a chleba je moc,

veď počkaj s diétou, na ďalšiu noc.

Chlapci z ulice

Na tréningu to je také živelné, čo ma celkom baví. Neexistuje taká sila, ktorá by donútila týchto hráčov postaviť sa do dvojradu a počúvať na slovo. Boj o posledné slovo je veľmi populárny a zvyčajne hlasnejší vyhráva. Mnohokrát sa jasličky cenili viac ako strelený gól a ten komu vyšiel nejaký trik bol na moment pre ostaných hrdinom. Miestny Ronaldo aj mne jedny nasadil a a zrazu všetci prestali hrať: “Matej zerooo.” Čo najrýchlejšie dám dokopy na kúsky roztrieštené ego a behám ako pinguín, aby som už ďalšie nedostal. Nie je podstatné koľkokrát “špílmacher” nezmyselne stratí loptu, počíta sa to, čo vytvorí pre útočníkov a to čo spraví pre divákov. “Vychcanosť” hráčov, v tom dobrom slova zmysle, ma fascinovala. Loptu si chránia ako svoju najbližšiu rodinu a keď čo i len na chvíľu stratíte koncentráciu, hneď to vycítia a idú si pre vás. Buď vám jú zoberú alebo vás obídu ako kužel. Máte predsa niečo, čo malo byť ich…

Emócie

Bežne sa stalo, že sme nedokončili tréning, pretože zelení cítili krivdu neodpískaného ofsajdu, ale červených by ste mohli dať na elektrické kreslo a stále by tvrdili, že ten gól musí platiť. Možno to znie úsmevne, ale to by ste mali zazžiť. V tej chvíli sa jednoducho zastaví čas a máte pocit, že ten neodpískaný ofsajd je tá najdôležitejšia vec na svete. Keď sa tu dvaja ľudia hádajú, každú chvíľu to vyzerá, že sa strhne bitka, v ktorej pôjde o život. Rozprávajú strašne hlasno, doslova kričia a každé jedno slovo prežívajú a gestikulujú,. Po 5 minútach “argumentovania” tréner radšej fúkne do píšťalky a ukončí sľubne začínajúcu potýčku. Potom prídete do šatne a tí istí hráči, ktorý sa takmer pobili a v nadávkach zabudli už snáď len na bratranca z tretieho kolena, sa spolu smejú a obíjmajú.

Ak by ste tu hľadali stereotyp, tak márne. Každý týždeň tu vyzerá inak, podľa toho s kým hráme najbližší zápas. Keď  to nie je nič výnimočné, každý si ide svoje na čo je kto zvyknutý, v time je dobrá nálada, všetci srandujú. Tréning začína 3:30 ale keď nejaká skupinka dorazí 3:35 s úsmevom a pekne pozdraví, čert to ber. Ak je však na konci týždňa derby zápas alebo inak dôležitý pre klub, to je úplne iná story. V posilke pred tréningom sa to len tak hemží hráčmi, ktorí dvíhajú všetko, čo nie je prizvárané. Masér by musel prísť tri hodiny pred tréningom, aby nalepil všetky tejpy a vyhovel všetkym požiadavkam hráčov. Po tréningu ide každý domov a dá si na večeru cestoviny s kuracím mäsom, lebo tréner odporučil.

Každý deň je aspoň dvadsaťminútový príhovor, kde si mikrofón podáva tréner, s riaditeľom a v “emergency” prípadoch prehovorí aj prezident. “Now is your chance to write your name in the history of our club. You can be famous overnight, use the opportunity.” Potom si vás často vezmú “na slovíčko” aj osobne. Na konci týždňa máte pocit, že ak v tú sobotu nevyhráte, zemeguľa sa prestane točiť, slnko prestane vychádzať a Dankove slová začnú dávať zmysel.. Je Pravda, že väčšinou to však fungovalo a tie dôležité zápasy sme zvládli. Týždne pred týmito zápasmi sme sa najviac približovali profesionalizmu. Sám seba sa pýtam, na akej úrovni by tu bol futbal, keby sa takto makalo kždý týždeň…

Pre viac informácii o Libanone, tréningu profesionálneho futbalistu a mnoho iného lajkni facebook stránku – dalsomto.sk.

Ak sa ti článok páčil, pošli ho aspoň jednému kamarátovi, kamarátke prípadne zazdieľaj 🙂 Ďakujem!

M.

Komentáre

Leave A Reply