Dajme to spolu!

Policajný sprievod alebo ako som začal písať ďalšiu kapitolu 10 000 km od domova

Share

S pár minútovým omeškaním sme sa odlepili od zeme. Len čo zhasli svetielka bezpečnostných pásov, letušky nám začali znášať nápoje a jedlo. Najviac som sa obával toho, ako vydržím sedieť 10 hodín bez pohnutia, lebo medzi moje kolená a sedadlo predo mnou by sa nezmestila ani špendlíková hlavička. Keď sa lietadlo dalo do pohybu, tak sa potvrdilo, v čo som dúfal. Vďaka neviem čomu a neviem komu, som sedel úplne sám, takže som mal k dispozícii tri sedadlá. Amerika. Jedlo už tradične za veľa nestálo, resp. nedalo sa to jesť, ale ako správny Slovák na cestách som bol nabitý rezňami. Základ pri dlhom lete je, skúsiť čo najviac hodín prespať. Mne sa podarilo asi 5-6, čo bol ideálny scenár. Potom kukneš film, prečítaš knihu a si tam. 7-miliónový Bangkok. Aké to asi bude? 

Tento článok je pokračovaním k http://www.dalsomto.sk/z-danska-do-thajska/

Policajný sprievod

Po menších turbulenciách a raňajkách a la Thajsko (len pánboh vie, z čoho bola tá klobáska), sme konečne pristáli. Vychádzam tunelom z lietadla v dave ľudí, na konci ktorého som matne videl dvoch dvoch policajtov. Tak si v duchu hovorím “Už ho majú.” A niekomu zrejme pokazia dovolenku. Ako som sa k nim približoval, videl som, že majú v ruke menovku. Ľudia okolo nich netrpezlivo zrýchľovali, až keď som prišiel ja a na papieri bolo Mr. Matej Podstavek. “Whattt?” “Come with us.” Nasadili kamené tváre a už sme išli. Asi nebol najlepší nápad pozerať pred odchodom “Locked Up Abroad”. V hlave som si prehrával každú sekundu svojej cesty na letisku, že kto mi čo a kde mohol podstrčiť. Asi 5-10 minút ma nechali variť sa vo vlastnej šťave, na moje otázky nereagovali, len sme niekam kráčali.

Že je dobre som si uvedomil vo chvíli, keď mi podstrčili papierik na víza, doniesli mi batožinu. Už mi začalo dávať dávať zmysel, prečo sa môj klub volá Police Tero. Imigračnými kontrolami sme prešli ako nôž maslom. Prebehli sme davy ľudí tajnými dverami, na behu som podpísal dva papiere a do 5 minút som bol legálne v Thajsku. Policajný sprievod ma vyprevadil až pred letisko. Keď som spojil ruky ako pri motlitbe na znak vďaky a úcty a mierne sa uklonil, tak, ako to robia domáci, myslel som si, že už je po. Nesmelo sa ma opýtali, či sa môžu so mnou odfotiť. Hovorím, že jasné, ale dajte to aj mojím telefónom, lebo toto mi nikto neuverí. Po dvoch minútach pri nás pristavilo policajné auto, ktoré ma malo odviezť na hotel. Zapli sirény a yalla. Otázok som mal v hlave v tej chvíli zrejme viac ako vy, bol to zvláštny pocit, veď pokojne by som šiel aj taxíkom a nemuseli sme robiť hukot po celom meste. Na druhej strane, lepšie je viezť sa policajným autom do hotela, ako do väzenskej cely! 🙂

Lifestyle

Hotel bol pekný, mimo centra Bangkoku, ale blízko štadióna. Dorazili sme 7:00 ráno miestneho času (+5 hodín). Prvý deň ma nechali oddýchnuť. “Rest today, tomorrow 3:30 pick up, see you.” Taký zmätok z toho posunu, že nevieš, či máš ísť spať alebo sa raňajkovať a normálne fungovať. Trvalo mi asi týždeň, kým som si na to ako tak zvykol a vedel som zaspať skôr ako o druhej v noci, keďže u nás v tom čase je ešte len deväť hodín večer.  Poobede som sa vykukol už aj vonku na ulicu. Jedlo rozvoniavalo zo všetkých strán. Stánky s ovocím striedali stánky s jedlom. Na pouličné thajské špeciality som si zatial netrúfol, ale ovocie si dám vždy, na ulici majú najlepšie. Čo sa týka jedla, tak keď v Thajsku povedia “spicy”, je to niekoľkokrát štipľavejšie, ako naša norma pálivého. Raz som si nedal pozor na raňajkách a až do večera som necítil v ústach žiadnu chuť. Voda, ako asi viete, nie je pitná, takže PET fľaše a plasty sú všade. Už na prvý pohľad vidieť, že nejaké formy ekologického myslenia sú tu ešte len v plienkach. Množstvo fliaš, ktoré tu jeden človek denne spotrebuje, je neúnosné. Napríklad na tréningu máme balenú vodu v 0,33 l fľaškách, takže za tréning každý hráč vypije takých 5-6, čo keď si vynásobíme počtom hráčov, je 25×6=150 fliaš za jeden tréning. A nikomu to nepríde trochu moc.

fľašky dalsomto môžeš použiť aj 100 krát 🙂

Prvý tréning

15:30, na minútu presne, po mňa prišlo auto so šoférom, ktorý ovládal angličtinu tak, ako ja thajčinu. To mu však vôbec nevadilo a kadečo mi cestou porozprával. Nerozumel som ani slovo, tak som mu občas odpovedal aj po slovensky. Vždy, keď neviete čo, stačí sa usmiať. Tým heslom sa riadil aj on, okrem toho, že po 6 – prúdovkách stíhal kľučkovať pomedzi autá ako Vlhová na slalome. Doprava mi veľmi pripomínala tú v Bejrúte, akurát, že tu som ani raz nepočul nikoho zatrúbiť. V Bejrúte nič iné okrem trúbenia ani nepočujete. Trochu chaos na ceste, ale taký organizovaný. V najväčšom ohrození sa mi zdajú byť motorkári, ktorí jazdia, ako by mali sedem životov a často bez prilby. Predbiehajú raz po ľavej, inokedy po pravej strane. Hľadajú medzery medzi autami, kľučkujú, aby na ceste strávili čo najmenej času.

Prvá zástavka bola na štadióne v kancelárií. Prvých pár minút sa pri mne po jednom vystriedalo asi jedenásť ľudí, aby sa primerali aký som vysoký, resp. akí sú oni nízki. “Welcome to Thailand, Matej.” Veľmi príjemní ľudia. Chvíľu som odpovedal na ich otázky, občas som sa opýtal niečo ja. Angličtina, ktorú tu používajú, je veľmi zjednodušená, ale postupne sa dá pochopiť a mať v poho konverzáciu. Sem-tam som natrafil na niekoho s perfektnou angličtinou, ale veľa krát to bolo len hello a thank you, čiže ak tu chcem ostať dlhšie, nič iné, ako učiť sa thajsky, mi neostáva.

Ázijské veľkosti

Slečna vo dverách dostala za úlohu nájsť pre mňa dres, aby sme moli spraviť nejaké fotky. Najskôr si ma premerala a potom sa usmiala a išla hľadať to, čo vedela, že tam nikdy nenájde 🙂 Ázijské XL je naše väčšie Mko. Nejakým zázrakom našla dres XXL, v ktorom som muse dýchať veľmi opatrne. Kraťasy boli XXXL, ako po mladšom súrodencovi. Spravili pár fotiek, popriali mi všetko dobré, poďakoval som a konečne sme išli na tréning. Bol som zvedavý, aké to bude. Nemal som tušenie, do čoho idem. O Thajsku som počul od viacerých hráčov, prevažne pozitívne veci, ale každý klub je iný. Ten náš je novo založený. Kluby Police United a BEC Tero Sasana sa spojili a vytvorili Police Tero FC.

Všade autá

Po 40 minútach jazdy sme spravili asi 5 km a dostali sme sa k nášmu tréningovému ihrisku. To, čo som videl, ma milo prekvapilo. Dve trávnaté plochy, už na prvý pohľad kvalitné. Všade boli zaparkované autá a príjazdová cesta bola doslova zabarikádovaná. Ten, kto prišiel prvý, bude musieť odísť posledný, to je jediná možnosť. Hráči boli rozlezení v posilke, na masáži alebo len tak v šatni. Niektorí už hrali bago pred tréningom. Každý ma privítal tak, ako som už spomínal. Spojené ruky ako u nás pri motlitbe a uklonenie a niektorí mi následné podali ruku, pretože vedia, že tak sa zdravíme my. Je to zvláštne, aké rozdielne sú zvyky v každej krajine. V Dánsku vám podajú ruku a často aj objímu. Tu je to v podstate pozdrav bez fyzického kontaktu. Po pár minútach za mnou prišiel tréner. Bývalý thajský reprezentant a kapitán klubu. 39-ročný dostal šancu viesť prvý tím. Potešil ma plynulou angličtinou. Začal mi rozprávať, ako to tu funguje. Pýtal sa ma, ako sa cítim, koľko som netrénoval a tak ďalej. Hráme systémom 4-2-3-1. 

Profesionálny režim

Pred tréningom už mal hráčov na starosti kondičný tréner z Brazílie, ktorý, ako som si zistil neskôr, má v tréningu skvelé veci. Mobilizácia, core a ľahké zahriatie v čisto novej posilke. Niečo také som tu vôbec nečakal. Obuli sme sa do kopačiek a začal sa tréning. Človek by si myslel, že aké iné to bude, ale za prvý týždeň v klube sme v tréningu nerobili nič také, čo by som už predtým v nejakom klube nerobil. Vďaka internetu hranice medzi štátmi nemajú žiadny význam a informácie sa voľne šíria do všetkých kútov sveta, ak to politický režim krajiny dovoľuje (viď Čína). Hráči dobrí na lopte, niektorí leniví bez lopty. Každý jeden ide do súboja naplno a za niektoré súboje by sa nemuseli hanbiť ani profíci v Muay Thai. Pár záberov si môžete pozrieť vo videu

Iný kraj, iný mrav

Odlišná kultúra, úplne iné poňatie futbalu a života. Rady, ktoré som od ľudí dostal pred príchodom boli typu: nikdy nekrič na domácich hráčov, vždy ich len povzbuď. Manažér tímu mi povedal: “Most important is to have happy players.” Ak sa hráč neteší večer na tréning, tak je niečo zle a väčšinou na to doplatí tréner, ako predchodca nášho aktuálneho, ktorý údajne nastavil vojenský režim, ktorý v týchto končinách zrejme nikdy nebude fungovať. Na tréningu sa však nikto nefláka, ale napríklad také veci, keď niekto zahodí čistú šancu, tak sa začne smiať a občas sa pripoja aj ostatní na čele s trénerom. U nás by sa naňho spustil spŕška nadávok a ten hráč by to musel prijať. Z môjho pohľadu, resp. zo systému, v akom som pracoval napr. na Slovensku, by sa mohlo zdať, že hráč to odflákol. Tu je to však chápané inak a hráč tak reaguje v plnej koncentrácii. Možno v našich končinách podobné reakcie zabíjajú kreativitu, ktorá sa občas dá ľahko zameniť s ľahkovážnosťou.

Ľudské telo je zázrak

Po tréningu nasledoval ľadový kúpeľ. Vo veľkom sude, kde sa zmestia štyria hráči, doslova plávajú ľadové kryhy. Nič lepšie po výkone v tých horúčavách nemôžete spraviť. Prvé dni, som sa ledva doplazil na hotel. Za tréning som vypotil 5-6 litorv vody. Koľko tekutín stratíš počas výkonu, zistíš jednoducho. Odvážiš sa pred a po tréningu a rozdiel by si mal do večera dohnať. Tréning skončil zvyčajne o 19:30 a do polnoci som pil jednu fľašu vody za druhou. Až po pár hodinách moje telo javilo známky normálneho stavu a schopnosti znovu fungovať. Ešte som zabudol spomenúť, že ani jeden tím v lige nehrá na umelej tráve, z čoho majú radosť najmä moje kolená a kríže.

Prvý zápas

Na tretí deň od môjho príchodu som sa dozvedel, že hráme o dva dni prípravný zápas. Šokoval ma fakt, že až 600 km od Bangkoku a pôjdeme naň letecky. Keď sa obzriem späť, nikdy doteraz som neletel niekam kvôli ligovému zápasu. Teraz budem letieť na priateľský. Už sa neviem dočkať. Ako sa čas zápasu blížil, cítil som veľmi podobné pocity, ako pred mojím prvým zápasom v Libanone, akurát tu som mal pár dni navyše na adaptáciu. Ako prebiehala príprava na zápas? Čo bolo iné? Aká bola taktika? Aké sú predzápasové hecovačky? Aký bol level zápasu? Už o pár dní. Sleduj aj na Youtube, FacebookuInstagrame, aby ti nič neušlo.

Kukni aj eShop a podpor #DALSOMTO – shop okrem toho, že získaš štýlové veci 🙂

Podsty

Komentáre

Comments are closed.