Je to zábava, dať si na víkend s kamarátmi tikety za pár eur a sledovať výsledky, hecovať sa navzájom. Problém nastáva vtedy, keď človek uverí, že tipovaním si môže zarábať. Stávky sa zvyšujú a s nimi aj pocit vzrušenia. Keď si bol v napätí pri 100 eurovom tikete, budúci týždeň už budeš musieť vložiť 200, inak to bude nuda. Tak funguje náš mozog, Otázkou je, prečo tomu uveria aj inteligentní a vzdelaní ľudia, ktorí si to vedia spočítať. Každí sme iní a časť ľudí to má zrejme v sebe, že sú náchylní k hazardu s peniazmi. Potrebujú to, láka ich to. To niečo navyše vnútri je silnejšie ako logické a racionálne uvažovanie.
Vo svojom okolí poznám mnoho ľudí, ktorí prehrali tisíce. Háčik je v tom, že pokiaľ si daný človek neuvedomí, že má problém, môže mu to prísť povedať aj prezident a on ho pošle do teplých krajín. Verím, že dnešný príbeh vnesie kúsok svetla a bude nápomocný, či už ako prevencia pre mladých ľudí, ale aj ako nádej, že vždy existuje cesta von, ak v určitom bode človek nájde silu prehovoriť a vyhľadať pomoc. Stačí náznak a verte, že všetci naokolo vám budú chcieť pomôcť.
Takých ako Ondro je skutočne málo. Otvorene prehovoril o svojom probléme, za čo si ho veľmi cením a rešpektujem. Stretli sme sa v Bystrici, kecali sme bez prestávky snáď tri hodiny a bolo to veľmi príjemné a zaujímavé stretnutie.
Chcel som preraziť
Volám sa Ondrej Škorec, mám 29 rokov a pochádzam z Bánoviec nad Bebravou. Futbal hrám v podstate od malička. Vždy bolo mojim snom hrať futbal. Preraziť, dostať sa von, zarobiť veľké peniaze. Chcel som sebe a ľuďom okolo zariadiť pekný život. Nemyslel som len na seba, no prvoradý cieľ bol zarobiť.
Do mužského futbalu som vstúpil v malej dedinke pri Bánovciach, trénoval tam otec. Dal som nejaké góly a posunul som sa do Bánoviec, ktoré hrali 4.ligu. V tom čase to bola slušná úroveň. Klub vedel dať bývalým ligistom aj po 1000 eur a my mladí sme išli bokom. Prameň po sezóne vyschol a ja som dostal šancu. Stal som sa najlepším strelcom mužstva a bol o mňa záujem. Skúšala ma napríklad aj Dubnica. Nič z toho však nevyšlo a tak som zamieril do Rakúska, kde ma veľmi chcel jeden klub.
Nová krajina, nový začiatok
Bola to posledná liga, nevedel som o nej nič ale nezaujímalo ma to. Peniaze boli zaujímavé a veril som, že sa postupne dostanem vyššie. Za sezónu som dal 60 gólov, postúpili sme, bolo to pekné obdobie. Rok na to sme vypadli. Ja som však kývol klubu zo 4 ligy. Už som nechodil len na zápasy. Prsťahoval som sa, pomohli mi aj s prácou. Pracoval som za minimálku, triedili sme špinavé oblečenie z nemocnice.
Na dobrej ceste
Konečne som sa trochu stabilizoval a dokázal sa o seba postarať. Vďaka príjmu z práce a futbalu mi nič nechýbalo, dokonca mi nejaké peniaze ostávali. Podávali sme už na základnej, ale viac menej pre srandu. Nikdy som nemal pri sebe väčšiu hotovosť. Boli sme normálna rodina, nič mi nechýbalo. Keď som si peniaze vypýtal mamina mi dala, ale nikdy som nemal navyše. Spätne v čase už vidím tie chyby, ktoré som spravil a kde sa to zlomilo. Akonáhle mi nejaké peniaze ostávali, vzal som úver a kúpil auto. Chcel som si prvýkrát dopriať niečo navyše. Požičal som si 12 000 eur a bol to skvelý pocit voziť sa v novom aute. Uveril som tomu, že je moje, no fakt bol ten, že som si naň musel požičať a mesačne to splácať. Môj otec videl, akú chybu robím, veľmi sme sa pohádali. Ja som si išiel svoje.
Live stávky
Aj s úverom som bol v pohode. 1100 robota, 600-700 futbal. Bývanie, strava, iné výdavky. Stále mi ostávalo nejakých 500-600 eur. Automaty ma nikdy nelákali, ale tipovanie áno. Išlo to rýchlo a novinka v podobe live stávok tomu výrazne pomohla. Ku každému tiketu som dal “lajfku”. Akonáhle mi niečo ušlo, podal som obratom znova.
Prestúpil som do Schwechatu(3.liga). Paradox v Rakúsku je, že v nižších ligách si môžete zarobiť lepšie peniaze ako v serióznych súťažiach. Tu mi dali 500 eur, plus som bol na podpore od štátu, nejakých 800. Ako ubytovanie mi dali malú izbu, kde sa nedalo vydržať. Vtedy som začal rozmýšľať nad tým, že sa vrátim domov. Chcel som čím skôr vyplatiť úver a vrátiť sa s čistým štítom. Nad predajom auta som nerozmýšľal. Podával som viac a viac. Uveril som, že vďaka tipovaniu úver vyplatím skôr a pôjdem domov.
Oklameš aj sám seba
Spätne v čase som presvedčený, že som len hľadal dôvod na hranie. Teraz viem, že keby som vyhral aj 15 000, tak neskončím. Podať, vyhrať, vyplatiť a ísť domov. To bol môj plán, ktorému som uveril.
Ani si to neuvedomíš a zrazu si v jednom kole. Úplne som do toho vpadol. Klameš sám seba, strácaš všetky zábrany. Dokážeš klamať sovjej rodine a priateľom. Ľudí som si selektoval podľa toho, či by som od nich mohol dostať nejaké peniaze. Ostatných som od seba odstrihol, pretože boli pre mňa hrozbou, že sa to celé prevalí. Všetko som prispôsobil tomu, aby som mohol tipovať.
Ani základné veci
V klube už chalani niečo tušili. Nikto sa ma to však neopýtal a aj keby, zakryl by som to. Boli dni, kedy som nemal čo jesť. Pokojne aj dva-tri dni vkuse. Našťastie sme hrávali v piatok a ja som vždy na víkend prišiel domov, kde som sa najedol a mamka ma vždy nabalila aj na cestu. Zvyšok týždňa som často hladoval. Moja izba bola našťastie neďaleko štadióna. Neraz som nemal ani na benzín a tak som niekoľko kilometrov chodil pešo. Akonáhle som mal peniaze, hneď som si vsadil. Začal som si požičiavať od všetkých naokolo.
Akonáhle som mal peniaze, hneď som si vsadil.
Na ihrisku to paradoxne fungovalo a vždy som vedel dať gól. Dostal som ponuku z druhej ligy, kde mi ponúkli 1200 eur plat, každý deň tréningy, takže by som nemohol pracovať. To mi za to nestálo. Odišiel som domov. Bol som na pár skúškach, nič z toho však nevyšlo. Poľsko vyzeralo dobre, ale neklaplo to.
Späť k susedom
Vrátil som sa teda do Rakúska. Bad Ischl, 4.liga. Mali na mňa dobré referencie, kedže som všade dával góly. 1100 futbal, 1200 robota. Žil by som si dobre, len keby som už nemal dlhy. Akonáhle som dostal výplatu, niečo som vrátil a ostatok pretipoval, takže som opäť nič nemal. Začal som si od klubu brať zálohy, oni to neriešili, vždy mi dali.
V našom tíme bol chalan, čo mal v minulosti problém s automatmi. Videl ma inými očami a hneď zistil, čo sa deje. Prešiel si tým, ponúkol mi pomoc. Asi na tri týždne som prestal. Dlhy však nezmizli. V tom čase som bol asi mínus 30 000 eur. Úver a rôzne pôžičky od ľudí. Hľadal som skratky, chcel som z toho von.
Denne som vedel dať aj 10 tiketov po 50 eur, pretože na niektoré zápasy bola obmedzená výška vkladu. Keď niečo nevyšlo dal som zas. Bol to jeden kolotoč, ktorý sa nikdy nezastavil, ale zrýchľoval. Dlh sa navyšoval.
Bol to jeden kolotoč, ktorý sa nikdy nezastavil, ale zrýchľoval.
Nezvestný
V jeden deň sa všetko prevalilo. Už som to nemohol skrývať. Ľudí, od ktorých som si požičal bolo veľa. Povedali si to medzi sebou. Chceli samozrejme svoje peniaze späť. Vyšlo to na koniec sezóny. Ďalší deň som nenastúpil do roboty a nedal o sebe vedieť, pretože mi požičal aj kolega. Všetci ma začali hľadať. Najrozumnejšie sa mi zdalo ujsť. Nevedel som kam a čo sa tým vyrieši. Hanbil som sa, pretože som mal povesť dobrého chalana.
Hľadali ma všade, báli sa najhoršieho.
Aj môj otec vycestoval do Rakúska, Hľadali ma všade, báli sa najhoršieho. Ja som bol v Bratislave. Asi tri dni o mne nikto nič nevedel. Stále som mal nejaké tikety v hre. Veril som, že vyjdu a nejak to všetko uhrám. Len tak som sa túlal celé dni. Spal som v aute. Mal som veľa čiernych myšlienok. Napadlo ma, aké by to bolo keby som tu nebol. Na to, aby som si ublížil som sa mal asi moc rád, bol som sebec. Zrejme som chcel týmto na seba upútať. Mal som problém, no nevedel som si to sám pred sebou priznať. Bolo to jasné, potrebujem pomoc.
Chceli dobre, uškodili mi
Napadlo ma, že predám auto. Jediná možnosť ako sa dostať k peniazom. Kúpil som ho za 12 a predal za 8 tisíc. Niečo som vrátil, zvyšok opäť pretipoval. Po troch dňoch, kedy po mne všetci pátrali som sa objavil doma asi o polnoci. Naši mi boli vždy oporou a podržali ma aj teraz. Rozmýšľali sme čo ďalej. Jendoznačne som sa mal ísť liečiť. Posielali ma do Banskej Bystrice, ale ja som odmietol.”Veď už to bude dobré.” Plán bol, že začnem pracovať a postupne všetko posplácam. S pomocou rodiny sme dlh vyplatili, asi 30 tisíc. Chceli mi dobre, ale týmto mi paradoxne uškodili. Teraz to už viem, mal som vyhľadať odbornú pomoc a možno by som do toho nespadol znovu a ešte intenzívnejšie.
Kde sa to opäť celé zlomilo? Čo robí Ondrej dnes? Ako prebieha liečenie závislosti? Nie je to o tom, zbaviť sa závislosti, ale naučiť sa s ňou žiť.
Nie je to o tom, zbaviť sa závislosti, ale naučiť sa s ňou žiť.
-Ondrej Škorec-
Pokračovanie príbehu bude už o pár dní na stránke dalsomto.sk. Prosím zdieľaj článok, pretože táto autentická spoveď jedného z nás má veľkú hodnotu a ľudí, ktorí nájdu odvahu prehovoriť o svojich problémoch je skutočne málo. Sleduj aj facebook a instagram, Ďakujem.
Pokračovanie – Až teraz si postupne uvedomujem, čo peniaze sú a čo reálne znamenajú.
Podsty
