fbpx

Fortuna liga v Turecku

Share

Vždy som závidel, keď sa išlo do Turecka a mňa nevzali. Párkrát mi to buď ušlo o chlp alebo sme cestovali niekam inam. Vždy som si  predstavoval aké to asi bude a ako to tam prebieha.

Minulý rok som bol v krajine kebabov a šialených zliav prvýkrát. Leteli sme z upršaného Dánska, do slnečného Beleku. Sranda bola, keď sme sa ubytovali v hoteli, zišli dole na večeru, kde sedeli chalani z Popradu.

Fake world

V zimnom období sa Turecko mení na krajinu športovcov. Útočisko tam nachádza mnoho odvetví. Tenisti, atléti, golfisti a samozrejme futbalisti. Poschádzajú sa tam tímy z celého sveta. Úmerne s počtom zápasov prichádzajú aj skauti, rozhodcovia. Celé to má takú zvláštnu atmosféru. Si tam, ale ani nevieš kde, pretože si zavretý v rezorte. V podstate je to tam celé umelo vytvorené a ty sa so skutočným svetom nedostaneš ani do styku. Niekoľko desiatok kilometrov je pozdĺž pláže postavený jeden hotelový rezort vedľa druhého.

Ozaj to bolo v Turecko? Boli sme niekde, kde bolo teplo, dobré tréningové plochy a kde tamojšie all inclusive ceny v dobrých hoteloch prebijú slovenské polpenzie a kde je ďalších sto futbalových tímov s ktorými si môžeš zmerať sily. Je to síce na útemí krajiny polmesiaca, ale s Tureckom ako takým to nemá nič spoločné. Je to hlavne živobytie pre domácich. Turci si mädlia ruky, že majú prácu a my sme radi, že máme kde ujsť pred mínusovými teplotami. Win-win. Gut prajs for ju maj frend.

Rivalita bokom

V lietadle sme leteli s Dunajskou Stredou, cestou naspäť sa na palube objavila aj Trnava. Pred našim prvým tréningom sme sa zvítali so Sereďou čakajúc, kým nám uvoľnia tréningovú plochu. Vedľa nás trénoval Trenčín. Po pár dňoch sa pripojil aj Slovan. Údajne sa niekde potulovala aj Senica. Dokopy tam v rámci zimnej prípravy bolo osem mužstiev z Fortuna ligy.

Možno, keď sa na to pozeráte zvonku, máte pocit, že po sebe budeme zazerať a vzájomne sa hecovať na ligu. Nič také sa nedeje. Rivalita, súperenie, honba za víťazstvom. To všetko sa deje len počas 90 minút zápasu a možno deň, dva pred zápasom sú nejaké hecovačky cez médiá. Umelo vytvorený náboj, konflikt, či už médiami alebo samotnými aktérmi. Jediným cieľom je prilákať vašu pozornosť a dostať na štadión, čo najviac ľudí. My ľudia predsa milujujeme konflikty a tam kde nie je poriadna zápletka, príde len pár skalných.

Realita je taká, že v lige sa všetci poznajú, vždy prehodia pár slov a maká sa ďalej. Dnes si v Ružomberku, zajtra v Trnave. V hoteli nad nami bývalo Slovácko. O kúsok ďalej chlapci zo Zlína. Dokonca neďaleko bol aj môj bývalý klub FC Fredericia. Je to naozaj zaujímavé miesto na stretnutia a konfrontácie, ktoré sú možné len tam a len v zimnej príprave. Raj pre agentov. Za pár dní môžu odsledovať stovky hráčov. Raj pre rozhodcov.

Rozhodcovia

Najslabším článkom zahraničných sústredení sú bezpochyby rozhodcovia. Hoci tam prichádzajú, tak ako kluby, z celého sveta, zápasov je toľko, že občas dostane píšťaľku do ruky náhodny okoloidúci. Tí sa stávajú ľahkou korisťou pre ľudí, ktorí aplikujú zákon príťažlivosti v praxi. Začnú intenzívne myslieť na presný výsledok zápasu, ktorý sa nakoniec zhmotní za asistencie rozhodcu a ak zhmotnili myšlienku 0:0 tak máš smolu, keď dáš gól, pretože “rozhodca” nájde dôvod pre ktorý ho neuzná. Ak bola objednávka červená karta, buď si istý, že ju niekto dostane. Nechcem však hovoriť za všetkých a bolo by kruté ich hádzať do jedného vreca. Z času na čas to je skutočne blamáž, čo sú schopní vymyslieť.

Profi režim

Ubytovaní sme boli v peknom hoteli – TUI Magic Life Masmavi. Celé poschodie len pre nás. Pod nami posilka a wellness. Pár metrov od hotela pláž. Skvelý výber jedla, all inclusive, váha každý tretí deň skrotila apetít. Dva tréningy denne, iba po zápase je jeden. Samozrejme videá, mítingy, fyzio a tak ďalej. Dni ubiehajú veľmi rýchlo. Profesionálnejší režim už ani nemôžeš mať. Si odstrihnutý od všetkého, čo by ťa mohlo rozptyľovať. Občas potrebuješ vypnúť. Tréneri buď povolia akciu alebo si hráči v skupinách spravia párty s detským šampanským na izbách. Nič medzitým neexistuje. Nikdy nepochopím trénerov, ktorí striehnu na to, či si ich hráč dá jedno pivo alebo nie. Zvlášť v slovenských podmienkach, kde o profi športe hovoríme, ale máme k nemu ďaleko. 

Tréningové podmienky

Ak by na Slovensku bolo teplo šomrali by sme viac. Príchod z mínusových teplôt nám našepkáva, že by sme sa mali tešiť zo zelenej farby. Niekedy vychytáš lepšie, inokedy slabšie ihrisko. V priemere je to celkom fajn. Not amazing, but fuck it, it’s January. Na hoteli sauna, výrivka. Osviežujúce more, presklená posilka. Kvalita.

Hrali sme proti klubom zo Srbska, Kóreji, Ukrajiny a Macedónska. Zažili sme toho veľa, či už na ihrisku alebo mimo. Zahrali sme si dokonca aj golf. Z ihriska nás vyhodili po prvom odpale. O niektorých zážitkoch vám napíšem v ďalšom článku. Ako sa dajú zvládnuť dva tréningy každý deň? Na izbe som bol s najväčším profíkom, tipneš kto to bol? S kým som sa chodil ráno otužovať do bazéna? 

Ak si sa dozvedel niečo nové, zdieľaj článok na sociálnych sieťach, pretože pokračovanie bude stáť za to! Ďakujem.

Podsty

Komentáre

Comments are closed.