Dajme to spolu!

„Dnes sa musím ukázať!“ Ako sa dostať z juniorky do Áčka? V čom som sa najviac mýlil?

Share

Pri tejto fotke cítim veľkú nostalgiu a vynára sa mi veľa spomienok. Bol to rok 2012 a ja som sa snažil dostať do ligového tímu. Teda už som v ňom bol, ale maximálne som sa dostal na lavičku a preto som nastupoval pravidelne za Béčko, ktoré hralo v tom čase tretiu ligu východ. Do základnej zostavy som sa dostal až v poslednom zápase sezóny proti Slovanu, čo znamenalo desiatky zápasov za juniorku. 

III. liga východ

Keď nám vyšiel výlet do Trebišova alebo Vranova, vtipkovali sme, že už pred nástupom do autobusu sme prehrávali 1:0. Po obede v Štrbe to už bolo 2:0. Výnimočne sme s týmto hendikepom dokázali niečo spraviť. Vtedajšia tretia liga mala pomerne vysokú kvalitu. Viacero tímov fungovalo na profesionálnej úrovni a zvyšok tvorili juniorky ligových mužstiev, za ktoré nastupovali hráči s bohatými ligovými skúsenosťami. S dnešnou verziou tretej ligy sa to kvalitatívne nedá porovnať. 

Keď sa obzriem spätne, viem si vybaviť každý detail našej prípravy na zápas a presne viem opísať ako som sa pred zápasmi cítil. Bola v nás túžba ukázať sa trénerom Áčka. 

Zápasy na ihriskách súperov, boli o psychickej odolnosti. Jednak preto, že ako som hore spomínal, už pred zápasom bolo 2:0, ale hlavne preto, že hlavný tréner chodil zväčša len na domáce zápasy a to s motiváciou hráčov z Áčka zakolísalo.

Juniorka strata peňazí? Práve naopak

Kedysi to bolo tak, že do prvého mužstva viedla cesta spravidla cez juniorku. Bola to medzistanica, ktorú preskočili len výnimočne talentovaní hráči. Dnes sa to tak vekovo posunulo, že čas strávený v juniorke sa považuje za stratený a vo vývoji hráča sa tak preskakuje veľmi dôležitý krok, kde hráč odloží svoje ego a buď sa naučí skutočnej profesionalite alebo pôjde do nižších súťaží. Tým, že filozofia klubov sa mení a tiež sa uťahujú opasky, mladí to občas dostanú „zadarmo“ a potom s tým aj tak naložia. Nepoznáš cenu niečoho, o čo nemusíš bojovať. Juniorka je tiež akýmsi inkubátorom pre hráčov, ktorí pracujú po zranení na svojom návrate a tiež výchovné preradenia Áčkarov, keď na sebe nepracujú alebo spravia nejaký prúser majú svoje opodstatnenie. Kluby, ktoré rušia juniorky sa krátia o mnoho benefitov.

„Máš šancu sa ukázať!“

Doma to bolo iné kafé. Hralo sa vždy v nedeľu 10:30. Bol tam každý, kto mal niečo spoločné s klubom. “Sú tu všetci, tak sa ukážte.” Tréner bol v strehu, aby sme nevyhoreli a my nedočkavo chceli predviesť, čo všetko v nás je. Reči typu “Zahraj skvelý zápas a o týždeň si v Áčku.”, boli na dennom poriadku. Slovíčko ukázať sa som chápal inak, ako by sa v tejto situácii malo. Niektoré veci si uvedomíš až postupne. V rámci klubu sa nepotrebuješ ukazovať, to nie je žiadna skúška o jednom zápase. Všetci ťa poznajú viac ako si myslíš a jeden zápas to rozhodne nezmení. Inými slovami ak to flákaš, tak jeden zápas ti neprelepí nálepku, ktorú si si za celý čas v klube zaslúžil.

V rámci klubu sa nepotrebuješ ukazovať, to nie je žiadna skúška o jednom zápase.

Maturita – formalita

Keď sa na to spätne pozerám, pripomína mi to maturitu. Bojíš sa toho, čo príde, lebo to nepoznáš. Keď to spoznáš, zistíš, že si zbytočne stresoval. Ja osobne a rovnako niektorí zo spoluhráčov, sme mali hlavy nastavené úplne špatne. Uveril som tomu, že jeden zápas môže rozhodnúť o tom, či o týždeň budem hrať ligu alebo nie. Čakal som na moment, kedy tréner ukáže na mňa. Imaginárna dôležitosť, ktorú som tomu zápasu vo svojej hlave prikladal mi zväzovala nohy. A ak sa nevieš uvoľniť v tretej lige, ktorý tréner si trúfne dať si šancu v ligovom mužstve? 

Prehnaná motivácia

Ako stopér nesmieš spraviť chybu, ako útočník musíš dávať góly. Vyvíjaš si na seba zbytočný tlak, ktorý je počas zápasu viac na škodu ako na osoh. Keď som spravil nejakú chybu v 15 minúte, vo svojej hlave som to odpískal: “Tak tento týždeň to opäť nevyjde, už len dohraj nejako zvyšných 75 minút.” Veď o týždeň príde ďalšia šanca. A čo ak už nikdy nepríde? Prečo nevyťažiť zo zvšného času čo najviac? Hráš skvele 85 minút a nejakou blbosťou zneguješ svoj výkon v posledných piatich. Dobrá správa je, že to funguje aj opačne a teda ak „vysrstíš“ niečo už v piatej minúte, stále máš dosť času podať kvalitný výkon.

Ak chceš hrať za mužov, musíš sa ním stať

Na trénerov som sa pozeral ako na učiteľov v škole. Spravíš chybu, dostaneš trest. Nebudeš poslúchať, dostaneš trest. Neskôr som pochopil, že takýchto trénerov je málo a ak nejakí sú, tak pri mládeži. Mužskí tréneri, chcú mužov a nezaujíma ich, či spravíš chybu, ale ako na ňu zareaguješ. Sledujú ako vieš pracovať s tlakom a s konkurenciou v mužstve. Sebadôvera na ihrisku rozhoduje zápasy. Najväčší podiel na výkone športovca má práve jeho nastavanie či už v dennom procese alebo vo vypätí futbalového zápasu, preto byť fyzicky pripravený na profi futbal jednoducho nestačí. 

Laboratórne podmienky vs zápas

Nezaujíma ich tvoj výkon v laboratórnych podmienkach, koľko kilometrov nabeháš a koľko kilogramov vytlačíš. Zaujíma ich ako sa správaš priamo v boji, na ihrisku, v zápase. Musím sa smiať keď počujem ako sa neikto sťažuje, že má najlepšie kondičné testy a tréner si to vôbec nevšíma. Fyzicky môžeš vynikať v doraste, no pri mužoch sa tie rozdiely strácajú. Hráči sú vyzretejší a môžeš byť rýchly aký chceš, aj tak, ťa skúsený obranca ubráni a aj keď mu dáš na hladkom šprinte tri sekundy, v zápase si pri ňom neťukneš. Často sa stane, že fyzicky zanedbaný hráč, či už Slovák alebo povedzme Brazílčan, ktorí ukážu futbalové kvality a vysoké sebavedomie v ťažkých situáciách dostanú v klube priestor, aby sa fyzicky dostali na level, kde sú svojou hlavou a zmýšľaním. Telo vieš dotrénovať omnoho ľahšie ako hlavu a mentálne nastavenie. 

Najväčší omyl

Trochu okľukou sa dostávam k tomu, čo som začal už na začiatku článku. Najväčšou ilúziou bolo, že ma do Áčka môže predať jeden zápas a to mi zväzovalo nohy. Je to úplne inak. Tréneri stále o hráčoch komunikujú. Vedia presne ako na tréningu pracuješ a kde sú tvoje silné stránky a tvoje slabiny. V zápase musíš opakovane tvrdiť svoju kvalitu, až sa to v jednom momente zlomí v tvoj prospech. Možno sa práve v Áčku zraní hráč na tvojej pozícii a bude to vyzerať ako náhoda, ale bez tej práce predtým, by si nedostal šancu a našli by iné riešenie ako zalepiť dieru v zostave, pretože v každom mužstve sú hráči, ktorí bez problémov zahrajú aj tri rôzne pozície.

Najväčšou ilúziou bolo, že ma do Áčka môže predať jeden zápas a to mi zväzovalo nohy.

 

Nevnímaj víkendových deväťdesiat minút víkend ako niečo samostatné. Už počas týždňa trénuj tak, ako chceš hrať v zápase. Keď si vytvoríš správne návyky, nebudeš sa musieť na zápas špeciálne pripravovať a tiež budeš mať väčšiu psychickú pohodu. Skús zápas vnímať ako súčasť dlhodobého procesu, ktorý začína 14.júna a končí 29. mája. Čím viac vecí budeš robiť vo svoj prospech, tým väčšia šanca je, že budeš úspešný. Zápas je bezpochyby oveľa podstatnejší ako tréning, ale v tvojom klube to nie je o jednom zápase. To nie je žiadna skúška. Nie je dôležité aké chyby robíš, ale ako na ne reaguješ. Je to dlhodobý proces. 

Čím viac vecí budeš robiť vo svoj prospech, tým väčšia šanca je, že budeš úspešný.

Ak bol pre teba článok hodnotný, nezabudni ho zdieľať niekde na sociálnych sieťach. Ďakujem.

Podsty

Komentáre

Comments are closed.