zbláznil si sa?

Share

Keď potrebujete zmenu, jednoducho to cítite v kostiach. Poučený z minulosti, že ten pocit neodíde som sa začal pohrávať s myšlienkou nad zmenou miesta. Chýbala mi nova výzva, adrenalín, strach z neznáma. Začal som teda obvolávať známych z futbalu a znýmych ich známych. Vytriezvel som zo spoľahnutia sa na jedného človeka, ktorý má zvyčajne minimálne tri kluby pre mňa, ale zväčša mimo prestupového obdobia. Rysovalo sa viacero možností, ale keďže bol už pokročilý vianočný dátum (20.12.) väčšina odkladala zasadne rozhodnutia na novoročnú schôdzu. Sú však aj miesta kde Vianoce neznamenajú nič.

Telefonát, ktorý mi zmenil život

23.12. mi zazvonil telefon: -Zdarec kluku, jak se máš? Možná něco pro tebe mám. Je to trochu exotika, ale vyslechni si a uvidíš. Dám ti k telefonu kámoše, ten ti řekne vic. -Hm, okay.- Čau Maťo, je tady jeden klub, líbiš se jim a chtějí tě videt naživo. -Okay, aký klub? Kde?- V Libanonu. -Libanon??? To si deláš kozy, tak tam ja nejdem…-Hele, chcou abys šel 26.12., múžu udělat rezervaci?- V hlave sa mi spustil kolotoč myšlienok. Vlastne som ani nevedel kde Libanon je. Tak som si ho našiel a a začal sa báť ešte viac. Priam obklopený Sýriou, kde, ako mi mama každý deň hlási, na dennom poriadku niečo alebo niekto vybuchne. A ja tam mám ísť doborovoľne? Potom mi ale začali v hlave víriť myšlienky na niečo úplne nové a nepoznané. Zavolal som na našu ambasádu v krajine, kde mi pán povedal, že sa tam citi bezpečnejšie ako na Slovensku. Po pár hodinách rozhovorov sme sa s bratom zhodli, že by som tomu mohol dať šancu. Zodvihol som telefón: -Ahoj, jdu do toho. Udělej mi ale rezervaci na 27.12., sú predsa Vianoce :).- Len ťažko som to vysvetľoval rodičom pri štedrovečernej večeri, ktorí sa tešili, že som po dlhom čase prišiel domov. Ťažko som ich presviedčal o správnosti rozhodnutia a o bezpečnosti, keď som si sám nebol istý. Čaro Vianoc však funguje dokonale a situácii veľmi pomohlo. -Dobre tak choď, ale budeme ti stále volať a ty budes dvihať!- Johnovci nikdy nesklamú 🙂

Na medzipristáti v Prahe som sa stretol s chalanmi, čo to mali celé na svedomí. V podstate ma pripravili na najhoršie a vlastne potom to už mohlo byť len lepsie. Dali mi veľmi cenné rady, bez ktorých by som ten začiatok asi nezvládol a otočil by som sa už na letisku… max by som počkal v hoteli na raňajky, nech nejdem späť nalačno.

              

3,5 hodinový let mi poskytol čas so sebou samým. Ako to tam asi bude vyzerať? Mám sa báť? Akí sú tam ľudia? Vedia po anglicky? Pocity vzrušenia a strachu sa striedali v pravidelnych intervaloch, až som dospel do bodu, kedy som sa pomodlil a nechal veci nech sa stanú ako sa majú stať.

Bejrut 28.12. 02:35 am
Zastaraná budova, SBS-kár znudene pofajčieval za prepážkou. Hneď vedľa po sebe dvaja kričali, že ich mohli počuť aj taxikári pred letiskom. Neskôr som zistil, že taká komunikácia a hlasitosť sú normálne. Všade kam som sa pozrel som videl zbrane, ako keď si v GTA idete vybrať niečo na misiu do gunshopu. Zrelaxovaný policajt si najprv do detailov overil všetky informácie o mne, zavolal do klubu a možno po 5 minutach mi teda peciatku do pasu dal. Pohľadom mi dal ale jasne najavo, že mi ju dať nechcel. Na príchodoch boli všade ľudia s nápismi a menami, ja som však svoje nevidel. Marwan si nerobil ťažkú hlavu, vedel, že dvojmetrového Slováka si pomýliť v dave nemôže. Príjemne ma prekvapil svojou angličtinou a hneď ma informoval o všetkom potrebnom. Pri odchode z letiska sme platili parkovné a túto situáciu by som označil ako svoju maturitu z čierneho humoru. Marwan podal týpkovi na pokladni peniaze a ten odpovedal: -Vitam ťa Matej. Som veľký fanúšik Ansaru(názov môjho klubu), fandím celý život. Ak nevyhráte titul túto sezónu, odpálim sa. Oni sa strašne začali smiať, mne úplne vyschlo v krku a doteraz neviem ako to myslel, možno zistíme na konci sezony…:)

Tu a teraz

V reálnom čase sa toho možno neudialo až tak veľa, prešlo v podstate len pár hodín. Za tých pár hodín som zažil také situacie a rozhovory, ktoré mi dali možno viac ako mesiac v prostredí, ktoré poznám. Je úžasné pozorovať, ako sa mi zbystria inštinkty v situaciach, keď sa cítim ohrozený alebo jednoducho len nedočkavo čakám čo príde. Nič iné neexistuje len tá jedna chvíľa, z ktorej sa snažím zachytiť čo najviac detailov, lebo sa bez nich možno neskôr nezaobídem. Klub sa ale o mňa postaral príkladne, odviezli ma do pekného hotela, s tým, že zajtra 1:30 mám byť pripravený. Izba č.202, raňajky od 7:00 do 10:30. Dobrú noc Matej. To som ešte netušil, že po pár hodinách spánku ma čaká prvý zápas…

                

pokračovanie nájdete TU – prvý zápasEnjoy.

Podsty

Komentáre

Jeden komentár

  1. Pingback: koľko stojí týždeň v Libanone? #dalsomto - 86 400 x 365 x ?

Leave A Reply