Thajsko – obyčajný deň

Share

Ako bolo v Thajsku? 

Bez váhania hovorím, že skvele. Thajsko bolo niečím výnimočné a špeciálne. Pri ceste si požičiaš skúter, kúpiš fľašku benzínu a vydáš sa na cestu. Nevieš kam ideš, ale tým pádom nemôžeš odbočiť nesprávne.

Skoro ráno mi zvoní budík, ktorý sa nevzdáva a ide si to svoje dookola. Po pár minútach zisťujem, že nevstávam lebo musím, ale preto, že chcem. Som na dovolenke a my sme sa dohodli, že budeme cvičiť s východom slnka. Nasadáme do áut a po pár minutách sme na mieste. Všade stromy, ale cítim, že more je blízko. Predierame sa džungľou a zrazu sme na obrovskej skale na brehu mora. Je 5:30 ráno a slnko práve vychádza. Ďakujem spolubývajúcemu, že ma prinútil vstať, sám by som to nedal. Náš učiteľ Fredy začína pomalou rozcvičkou. Keď je telo zahriate prechádzame do náročnejších pozícií. Po polhodine zo mňa kvapká pot a mám pocit, že už ďalej nemôžem. Jóga vyzera veľmi jednoducho na pohľad, ale je to jedno z najnáročnejších cvičení, aké som mal možnosť vyskúšať. Nasleduje krátka meditácia a s ňou pocit úľavy, že telo môže len tak nehybne ležať. Cítiš veľkú vďačnosť, za zdanlivo nepodstatné veci v živote. Namasté.

Deň sa ani lepšie nemohol začať. Po raňajkách beriem skúter a s kamarátom sa vydávame na cestu. Po chvíli vidíme odbočku “waterfall” tak sa tam ideme pozrieť. To čo tam príroda dokázala vytvoriť ma ohromilo. Voda naráža na skaly a padá snáď z 15 metrov. Zozadu mi smutne šepkajú, že tu tragicky zahynul Peter Dubovský a mne prejde mráz po chrbte. Po chvíľke ako tam tak stojíme  zhodneme sa, že si tam musíme zaplávať. Skáčem priamo pod vodopád a mám pocit, že som v raji. Osviežujúca voda mi masíruje chrbát, dopadá všade naokolo s veľkým hukotom. Plávam, ponáram snažím sa dostať čo najbližšie ku skalám. Po chvíli plávania si na jednu z nich sadáme, necháme vodopád nech sa s nami hrá a len tak ležíme. Vychádzame z vody, vonku je 35 stupňov, obliekam si len tielko, plavky príjemne chladia.

Predtým než sa znovu vydáme na cestu, chceme sa trochu posilniť. V stánku hneď vedľa máme na výber džús z čerstvého manga alebo kokosovú šťavu. Vyberáme si kokoks. “Ok, ale mango dáme večer, jasné? To víš, že jo.” Usmiata pani, berie do ruky polmetrovú mačetu a rutinérsky odtína vrch mladého kokosu, ale tak, aby ten vrch neodťala úplne. Do priestoru dáva slamku s “fancy” dáždničkom a s úsmevom spojí roky a ukloní sa na znak vďaky, že si si od nej niečo kúpil. Tá kokosová šťava je tak osviežujúca, že ju doslova exnem a už sa neviem dočkať ďalšieho miesta, ktoré má pre mňa tento ostrovček pripravené.

Vychutnávam si jazdu na skútri…musím si však dávať pozor, lebo občas ma to ťahá na pravú stranu cesty, ale tu sa jazdí vľavo. Po chvíli je už od cesty vidieť na kopci obrovskú sochu, ktorú si chceme pozrieť aj zblízka. Všade naokolo sú stánky s čerstvým ovocím a rôznymi dobrotami. Približujeme sa k soche snáď 15 metrového Budhu, ktorý sa na nás usmieva. Celé miesto má akúsi inú posvätnú energiu. Trochu to narušujú turisti hľadajúci najlepšiu pózu na najlepšiu fotku. Tak im občas “nechtiac” vojdeme do záberu, za čo si vyslúžime nechápavé pohľady. Potom tam chvíľu tam len tak stojím a vnímam všetky detaily, úplne inej kultúry a náboženstva na aké som zvyknutý. Pokloním sa a cestou si ešte kúpim jeden z tisíc ponúkaných suvenírov, aby som mal spomienku na toto nezvyčajné miesto.

Môj skútrik ma už netrpezlivo čaká pod stromom, kde som ho nechal oddychovať. “Hmm okay, je čas ísť na pláž.” Na úseku asi 10 km máme na výber možno 5-6 menších, či väčších pláži. Žalúdok sa hlási o slovo, cestou asi ešte niečo zjeme. Na každom rohu nám ponúkajú legendárne Pad Thai Noodles alebo Fried Rice. To je prosté thajská klasika, zelenina všetkého druhu zmiešaná s ryžou alebo rezancami. Rokmi overený recept. Keď to skúsiš raz, budeš na to chodiť každý deň. Môžeme sa najesť aj v peknej reštaurácii, tiež za lacný peniaz, ale tie pouličné markety však lákajú viac, je to niečo špeciálne a unikátne.

Konečne prichádzame na pláž, ktorá je ako vystrihnutá z katalógu. Priezračná voda, naokolo veľké skaly, za mnou na pevnine v pozadí je vidieť veľké kopce. Voda je o trochu chladnejšia ako vzduch, takže príjemne chladí. Trochu si zaplávame, vybláznime sa a potom si zájdeme na masáž. Nemusíme nikam jazdiť, všetko máme priamo na pláži v okruhu 100 metrov. V istých momentoch prichádzajú až výčitky, že je o nás postarané ako kráľov. Toto je zrejme jeden z dôvodov, prečo si ľudia Thajsko tak chvália. Keď si k tomu pridáme atmosféru, džungľu, exotické zvieratá a rastliny, tak ostatné miesta vyznejú oproti Thajsku veľmi obyčajne. Ešete nikdy som neskúsil jazdu na vodnom skútri. Po skvelej masáži si hovorím, že kedy ked nie dnes? Po 10 minútach a dohadovania typu “How much” “Noo it is too much” sa zhodneme na cene ja pomaly leziem na skúter. Pridávam “plyn” a skoro ma to jeb..ehm..hodilo do vody, to by bola hanba 😀 Po chvíľke sa “oťukám” a vydám sa na šíre more. Výnimočný pocit. Tachometer ukazuje 70 km/h, skúter jemne nadskakuje na pokojnej hladine a ty máš chuť kričať, len tak.

Vyčerpaný prichádzam na hotelovú izbu, dám si šlofíka, veď sme ľudia a nie stroje.:) Potom si dám sprchu a znovu vyrážame do ulíc. Aj keď sme na tých istých miestach ako cez deň, v noci mám pocit, že objavujeme opäť niečo nové. Pripomínam mango džús, ktorý sme si odsúhlasili už v priebehu dňa a s ním v ruke sa len tak túlame ulicami. Pouličné trhy striedajú luxusnejšie reštaurácie a bary, do ktorých nás láka živá hudba alebo vôňa jedla. Z barov sa na nás usmievajú thajské dievčatá so sílnejšími ramenami a výraznejšími ohryzkami. Atmosfréra je uvoľnená a ty môžeš robiť čokoľvek ťa napadne. Môžeš si vyskúšať nočné kúpanie, môžeš sa stratiť s kamarátmi v baroch alebo sa len tak túlaš po trhoch a kúpiš si nejaký originálny kúsok, ktorý ťa zaujme. Všetci okolo teba si uživajú tie chvíle, smejú sa. Naozaj výnimočná atmosféra, pochopíš až keď zažiješ na vlastnej koži.

Ja som si v ten večer vybral plávanie v mori. Všade je úplna tma, na oblohe sú len hbiezdy, hladina je pokojná. Nejaký hlas mi našpekáva, aby som do vody neliezol. Chvíľu váham, ale potom tam skáčem. Nevidím nič, len temnotu a cítim len vodu ako ma príjemne chladí. Ponáram sa ale vidím len rôzne odtiene tmy. Veľmi zvláštny pocit. Po chvíli začnem plávať smerom od pláže a mám pocit, že plávam priamo proti svojmu strachu. Zrýchľujem…počujem dva hlasy: “Vráť sa!” a “Neprestávaj.” Po chvíli plávania sa dostavujú pocity eufórie a šťastia…

Aké by to bolo, keby som poslúchol hlas, ktorý mi šepkal, aby som do vody nešiel?

Takto vyzeral jeden z mojich dní v Thajsku.  Ak sem cestuješ po stopách filmu “hangover”, v tom prípade ti bude lepšie v Bangkoku alebo na ostrove Phuket. Ak hľadáš niečo viac, nájdeš to na Koh Samui.

M.

Komentáre

Comments are closed.