Dajme to spolu!

Vzdelávanie a šport? Peter Kuračka: Možnosti sú neobmedzené, záleži na ochote a vôli

Share

Futbal som mal veľmi rád. Bol som kreatívny, veľa som behal a tlačil sa do zakončenia. Moja kariéra by sa dala rozdeliť na dve fázy. Od 29 rokov a do 29. Zvažoval som, že pôjdem robiť finančného poradcu a hrať nižšiu súťaž do Rakúska. Zrazu som dostal ponuku ísť do Zlatých Moraviec. Pamätám si ako som sa rozhodoval, či využijem poslednú šancu na veľký futbal.

Rozhodol som sa správne. O pár mesiacov prišli prvé úspechy. Hneď v prvej sezóne sme postúpili do ligy a vyhrali Slovenský pohár, vďaka čomu sme si v lete zahrali Európsku ligu. Bolo to krásne obdobie.

Najvyššiu súťaž som si ešte zahral v Trnave. Bol to najväčší klub, v ktorom som hral. Neskôr som išiel hrať na Myjavu, kde mám rodinu a tiež veľa kamarátov. Cítil som sa tam veľmi dobre.

Blížil sa vek 33-34 rokov a zvažoval som čo ďalej so životom. Boli nejaké ponuky aj z najvyššej súťaže, ale rozhodol som sa pre nižšiu ligu, pretože som už vedel, čomu sa chcem venovať: športovej psychológii a mentálnemu tréningu. 

Začiatky

Vo veku 17 rokov som netušil, či budem hrať profi futbal. Moc sa mi nedarilo, v doraste som nehrával. Odišiel som študovať do Bratislavy, vďaka čomu som sa dostal do “B” dorastu v Slovane, ale taktiež som tam žiadnu dieru do sveta neurobil.

V seniroskej kategórii som začal v od piatej ligy, v podstate od nuly. Rodičia ma podporovali a ja som mal futbal rád. Otec mi dohodol stretnutie s trénerom piatej ligy a ja som ho poprosil, či si za nich môžem zahrať, pretože nikde inde ma v podstate nechceli. To, že sa budem nieked venovať profesionálnemu futbalu ma ani nikdy nenapadlo. Začal som teda v piatej lige. 

V koľkých rokoch si podpísal prvú profesionálnu zmluvu? 

Keď som mal 29. Predtým som síce hral druhú česku ligu, ale tá ozajstná profesionálna bola až v Zlatých Moravciach. 

V čom ťa profi futbal milo prekvapil a v čom sklamal? 

Strašne veľa mi dal. Naučil ma odolnosti, povinnostiam. Veľa som tam získal, pretože je tam vytvorené také prostredie, že prežijú len tí silní a keď to chce človek robiť dlho musí sa neustále prekonávať.

Futbal a profi šport celkovo je odraz spoločnosti a sú tam všetky tie veci aj negatívne, ktoré zažívame v spoločenskom živote. Korupcia a tiež široké spektrum osobností a ľudí. Od vzdelaných chalanov až po tých, ktori spadli do rôznych závislostí. To mi dalo možno aj taký obraz spoločnosti a ukázal mi ako tí ľudia vlastne fungujú. Čo tam je a čo tam chýba.

V akom stave je profi futbal a šport na Slovensku?

Veľa záleží od ľudí, ktorí ho robia. Či už na zväze alebo v klube. Napríklad Žilina, Trenčín pracujú skvele aj s mládežou. Tiež majú výborné personálne obsadenie a prinášajú zaujímavé metódy. Je veľký rozdiel ak niekto robí veci pre prospoech športovcov alebo pre ten vlastný. 

Už počas kariéry si vyštudoval dve vysoké školy. 

Prvá bola hneď po strednej a bolo pre mňa logické ísť študovať, pretože som sa rád vzdelával. Tá druhá už bola naozaj popri futbale. Vybral som si psychológiu, pretože ma zaujíma mentálna stránka, psychika a celkovo faktory, ktoré ovplyvňujú výkon. Povedal som si, že mám čas popri tréningoch a chcem to skúsiť. Neskôr sa ukázalo, že to bol aj skvelý relax a kompenzácia popri náročných tréningoch. 

Stíhal si aj štúdium aj futbal?

Dalo sa to zvládnuť. Futbalu som popri štúdiu nič nevzal. Aj k vzdelávaniu  som mal pozitívny vzťah, takže to nebol problém. Boli chvíle, kedy to bolo ozaj náročné. Napríklad, keď som si dal päť skúšok za dva dni, aby som stíhol prípravu, ale na to potom človek rád spomína. Športovci majú časový priestor, aby sa vzdelávali a ja to vrelo odporúčam.

Športovci majú časový priestor, aby sa vzdelávali a ja to vrelo odporúčam.

Často sa stáva, že klub alebo tréner vnímajú štúdium hráča ako prekážku. Čo robiť v takom prípade?

Áno tiež som sa s tým stretol. Boli tréneri, ktorým to jednoducho nevoňalo, prípadne ľudia v klube si mysleli, že to hráča obmedzuje a narušuje prípravu na výkon. Moja skúsenosť je opačná. Škola má pozitívny dopad aj na psychiku športovca a aj na samotný výkon. Je to akási kompenzácia. Niektorým hráčom sa dokonca uľaví, keď začnú študovať, pretože pokiaľ robia iba šport, žijú v strachu a kladú si otázky: “Čo ak to nevyjde? Čo keď ma vyhodia? Čo ak sa zraním?”

Štúdium ti rozšíri možnosti a tlak trochu opadne. Niekde to máš v hlave uložené, že nech sa stane čokoľvek, je tam niečo, na čo sa môžeš obrátiť. Samozrejme sú školy, ktoré sa popri športe robiť nedajú. Taká medicína je nezlúčiteľná s profesionálnym športom.

Univerzita je jedna cesta. Aké sú alternatívne formy vzdelávania? 

Dnes aj univerzity ponúkajú rôzne formy štúdia, dokonca niekde už je to možné aj cez internet. Alebo kombinované štúdium, kde si väčšinu vecí naštuduješ doma a do školy prídeš len na skúšky. 

U nás na školých často športovec naráža na to, že na fakultách nevítajú športovcov s otvrenou náručou a dávajú im to pocítiť. “Nás nezaujíma, že športuješ, mal by si tu byť každý deň.”  

Takže v klube je problém, že študuješ a v škole je problém, že hráš. Zaujímavá situácia.

Vo vyspelejších krajinách je to opačne. Tam profíkom vychádzajú v ústrety a chápu, že musia mať trochu iný režím. Univerzita  však nie je jediná cesta. Dostupných je mnhoo kurzov, na ktoré sa môžeš prihlásiť. Veľa z nich je dokonca zadarmo. 

Ďalej štúdium jazykov alebo podnikanie. Môžeš sa zdokonaľovať v nejakom remesle. Možnosti sú neobmedzené, záleži na ochote a vôli každého, aby si našiel spôsob, ktorým ho to bude baviť.

Možnosti sú neobmedzené, záleži na ochote a vôli

Všetci hráči v U19 ligových klubov sa vidia vo veľkom futbale zarábajúc ťažké peniaze. Čo by si im odkázal? 

Prvý odkaz by som dal ich rodičom, aby ich podporovali vo vzdelávaní. Uplatnenie hráčov v profi futbale sa nepočíta na percentá, ale na promile.

A hráčom? “Postavte na prvé miesto vzdelanie.” Nikdy nevieš aká dlhá bude tvoja kariéra a aj keď bude úspešná, budeš musieť robiť po skončení niečo iné. Na celý život sa zabezpečí skutočne len pár hráčov a tí tiež nebudú zvyšok život sedieť doma a spomínať na najkrajšie góly.

Aké to bolo, keď si končil s futbalom? 

Koniec mojej kariéry nebol až taký dramatický. Z Myjavy som išiel ešte na 6 mesiacov do Trnavy, kde mi skončila zmluva. V trnave už o mňa nebol záujem a ja som si v tom polroku uvedomil, že chcem už asi robiť niečo iné, aj keď som mal stále ponuky z prvej a druhej ligy. Začal som sa teda viac venovať športovej psychológii a futbal už išiel bokom.

Išlo to hladko alebo bolo aj nejaké „hluché“ obdobie? 

Išiel som na dovolenku a potom som v podstate plynule prešiel do pracovného procesu. Bol to v celku náročný proces, aj napriek tomu, že som nezačínal v bode nula a mal nejaké akademické vzdelanie. Vytvorenie nejakej kariéry a samotná finančná konsolidácia môžu trvať až niekoľko rokov. 

Aké to bolo zrazu nemať zraz o 9 na štadióne? Nechýbala ti kabína, kamaráti? 

Pomohlo mi hranie v nižšej súťaži, kde som mal dva tréningy a zápas, takže som z kolektívu úplne nevypadol.

Sústredenie, vzrušenie, dopamín, adrenalín. Mnoho športovcov kvôli tomuto upadá do depresií a všetko v živote im po športe príde nudné. Ako si s tým pracoval ty? 

Pomohlo mi, že som začal podnikať. Keď sa mi niečo podarilo, radosť som preniesol tam. Zažíval som emócie, keď niečo vyšlo, samozrejme aj sklamanie, keď sa niečo nepodarilo. To bolo veľmi dôležité.

Zranenia, nezáujem klubov, strata motivácie. Hráči končia kariéry z rôznych dôvodov a nie vždy dobrovoľne. Ako sa s tým čo najrýchlejšie vyrovnať a čo ďalej? 

Dôležité je porozmýšľať, čo chceš v živote robiť. Čo ťa baví a ktorým smerom sa chceš uberať. Tu sa netreba ponáhľať, pretože tie procesy človek neurýchli. Ak to okolnosti dovoľujú, odporúčal by som dovolenku. Vypnúť od všetkého, pretože kariéra je naozaj náročná. Po pár týždňoch oddychu človek rozmýšľa úplne inak ako keď je so silami na dne. Tiež ti môžu veľmi poradiť a pomôcť najbližší, prípadne môže športovec vyhľadať mentora.

Duálna kariéra

V súčasnosti prichádza trend pracovania na tzv. duálnej kariére. Odborníci nabádajú športovcov, aby sa už počas kariéry vzdelávali, absolvovali rôzne kurzy, učili sa remeslá a hľadali si oblasti záujmu aj mimo športu. Aby mysleli na väčšiu časť žiota, ktorá príde po športe. 

Realita je taká, že tréneri a kluby od toho hráčov odhovárajú. “Venuj sa športu, školu si dokončíš aj neskôr.”  Dôležitú úlohu tu hrajú aj rodičia, ktorí majú na deti najväčší vplyv a mali by ich k tomu smerovať.

Kde začať? 

Keď máš 18 nemusíš ísť hneď študovať právo. Môžeš začať štúdiom jazykov. Áno povedzme prípad Mareka Hamšíka je veľmi špecifický, no treba si uvedomiť, že to je jeden hráč z milióna na tej úrovni. Z pohľadu osobnosti športovca a mentálneho zdravia je podpora duálnej kariéry nesmierne dôležitá. 

———–

Ak bol pre teba článok hodnotný, daj ho zdieľať na sociálnych sieťach, pretože športovcov, ktorí sa chcú vzdelávať je mnoho, no nie všetci majú chuť bojovať s nastaveným systémom. 

Podsty

Komentáre

Comments are closed.