fbpx

Prečo som odišiel z Dánska? Ako som sa dostal do Thajska?

Share

Po roku strávenom v Dánsku som sa rozhodol pre Thajsko. Prečítajte si, čo ma k tomu viedlo. Keď sa niečo takéto podarí, mala by to byť úsmevná udalosť. Ale vždy, keď sú v hre nejaké peniaze, tak sa okruh mojich ľudí spravidla zúži, pretože až v kritických situáciách sa ukáže, kto má charakter, a kto nie. Prečítajte si, na čo si pri podobných jednaniach máte dať pozor. Nevyberajte si podľa toho, kto by mal byť v tej chvíli najlepší, ale podľa toho, komu viac dôverujete. Vyplatí sa to.

Nevyhrali sme ani jeden zápas

Sezóna v Thistede práve skončila. Po jesennej časti sme boli na druhej priečke, bod za lídrom tabuľky. Nikto to nepovedal nahlas, ale všetci sme začali premýšľať o tom, že by sme možno mohli aj postúpiť. V zime klub predal najlepšieho strelca a ďalší štyria hráči podpísali zmluvy od leta v iných tímoch. To nám na teamspirite, ktorý nás zdobil počas jesennej časti, určite nepridalo. Na jar sme však všetci zlyhali a zmeny prišli, až keď už bolo neskoro. Iný prístup zvolil aj náš tréner. Navyše, my hráči sme boli len slabý odvar hráčov z jesene a snáď ani jeden z nás nedokázal nadviazať na výkonnostný štandard z prvej časti sezóny. Na jar sme nedokázali zvíťaziť ani raz, dokonca ani v príprave. Neveril by som, že je to možné, pokiaľ som si tým celým neprešiel. V zákulisí sa šepkalo, že aj v tréningu zápasy vždy skončili remízou :))

Potrebná zmena

Thisted mi ponúkol zmluvu aj na ďalšiu sezónu a aj keď som tam našiel skvelých ľudí, z futbalovej stránky som potreboval zmenu, hlavne psychickú, lebo nevyhrať 6 mesiacov, to nie je sranda. V druhej dánskej lige som odohral 70 zápasov, mohol som pokračovať v budúcej sezóne vo viacerých tímoch, no už som nenapredoval, potreboval som niečo nové, novú výzvu. Dal som si teda za cieľ posunúť sa o level vyššie, či už v Dánsku alebo bližšie k domovu. Druhá alternatíva bola, skúsiť sa dostať do Ázie, keďže som si vyskúšal Libanon a páčilo sa mi, s akým nasadením a pod akým tlakom tam ľudia pracovali. V takom prostredí zo seba vydáš vždy a všetko. Záujem v Dánsku prejavil klub Vejle, ktorý postupoval z prvého miesta do prvej ligy. Potrebovali 1-2 stopérov, trénerovi som sa páčil, kontaktoval ma aj riaditeľ klubu a informoval ma, že som na zozname potenciálnych posíl. Keby prišli hneď s ponukou, tak som tam. Oni však mali čas, z hráčov si mohli vyberať a ja som nechcel čakať do poslednej chvíle, pretože mi na tom zozname nepatrilo prvé miesto. Na “možno, asi a čo ak” vo futbale už neverím.

Sudán

Do toho mi zavolal agent, ktorý ma dostal do Libanonu, že má pre mňa ponuku zo Sudánu. Tak som si pretrel oči, že či vidím dobre, čo mi píše. Bol by som v hlavnom meste Chartúm, v ktorom momentálne teplota neklesne ani v noci pod 30 stupňov a cez deň je aj 40. V tíme by som bol jediný Európan, resp. človek bielej pleti. Na ambasáde ma uistili, že v tejto súvislosti mi žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Čo ma však znepokojilo, bol fakt, že prezident toho klubu je momentálne vo väzení a klub riadi odtiaľ. Na moju otázku: “Kedy si mi chcel povedať, že riaditeľ klubu je vo väzení?” agent odpovedal “Ale, to také väzenia. Má toľko peňazí, že mu tam je lepšie ako doma.” Čo sa dá na to odpovedať? Nemal som z toho dobrý pocit, ale nepovedal som im nie. Chcel som zo zmluvy nejaké peniaze dopredu a tým som získal čas. Takisto ako som nepovedal nie Thistedu, pretože som nič iné reálne nemal a prestupové obdobia v Európe sa v podstate ešte ani nezačali.

Futbalový biznis

Jednoducho, je to tak, že hráč sa baví aj s 3-4 klubmi naraz (kiež by to boli vždy aspoň 3-4 kluby), takisto, ako sa kluby bavia s niekoľkými hráčmi.  Určia si kvázi ich poradie a tak ich oslovujú, prípadne hovoria s viacerými naraz. Preto sa často robia prestupy na poslednú chvíľu, každý vyčkáva, taktizuje, aby z toho vyšiel čo najlepšie a posledné dva tri dni pred koncom prestupov nikto nespí.

Thajsko

Už som balil kufre na Slovensko, stačilo odohrať posledný zápas. Cestou domov mi zavolal agent môjho spouhráča a dobrého kamaráta, ktorému som počas sezóny avizoval, že by som chcel vyskúšať Malajziu alebo Thajsko. Po nejakom čase prišiel s Thajskom: “Would that be interesting for you?” Hovorím, že stopercentne. Vyzeralo to všetko fajn, pokojný proces, ktorý narušil telefonát môjho dánskeho agenta, že má pre mňa klub z Thajska. Povedal meno klubu, a mne padla sánka. Samozrejme ten istý. Presne takto veľakrát fungujú agenti. Započujú meno hráča v klube a hneď ho kontaktujú, aby na tom zarobili. Často je to špinavá hra. Po tom, čo sa začalo diať, dostáva slovo “špinavá” iný význam.  A hlavne, rozohral ju človek, ktorému som dôveroval a mal som s ním zmluvu pre Škandináviu, našťastie nie pre ázijské krajiny. Začal ma presviedčať, že do toho klubu sa dostanem len cez neho. Hodinu na to mi zavolal iný Dán, že je osobný priateľ prezidenta klubu, ktorý si vraj želá, aby sme “biznis” spravili práve cez neho. Neskôr sa ozval veľmi uznávaný bývalý dánsky futbalista: “Do it with him!”

Money

Ste uprostred hladných vlkov, ktorí chcú zarobiť nejaké peniaze. Nasledujúce dni to bol jeden telefonát za druhým. Každý mal svoje argumenty. Teraz sa rozhodni, komu veriť, kto hovorí pravdu. Nakoniec je to len o tom, že to musíš risknúť a staviť na nejakého človeka. Dal som na pocit a ostal som lojálny voči Nickovi, ktorý s ponukou prišiel prvý. Keď som to oznámil dánskym “parťákom”, v priamom prenose som mal možnosť vidieť, čo dokáže urazená pýcha a ego. Využili svoj kontakt na prezidenta klubu s tým, že hrám v malom dánskom klube a môže ma mať aj za menej peňazí, že nie som až taký dobrý, atď. Jednoducho robili, čo mohli, aby som sa tam nedostal.

Boss na dva dni so všetkými prerušil kontakt. Nevedel, či je klamaný z jednej alebo druhej strany. A aj keď sme predtým už boli dohodnutí na detailoch zmluvy, prišiel s novým návrhom, kde bol plat nižší. Kto by si chcel ľudskú závisť, neprajnosť a chamtivosť vyčísliť, tak konkrétne v tomto kontrakte na 18 mesiacov to vyjde na niekoľko tisíc dolárov. Ťažko opísať, čo sa mi vtedy bežalo hlavou. Je náročné prijať fakt, že nejaký človek vám chce skutočne uškodiť, ako len vie, len tak. Niekedy rozmýšľam a dúfam, že sú hranice, za ktoré človek pri zmysloch nezájde. Neraz som sa presvedčil, že opak je bohužiaľ pravdou. Posledných pár dní bol však next level, ktorý som doteraz nezažil.

“Ten, kto si zaslúži dôveru, o ňu nikdy nežiada.” -John Collins-

Zveril som sa teda do rúk Nickovi z Newcastlu, podpísali sme zmluvu a klub mi pár dní na to poslal letenku. Všetko vyzeralo ideálne, no zmluva bola podmienená absolvovaním lekárskej prehliadky, ktorá bola naplánovaná týždeň po mojom príchode. Že to nemá logiku, vieme asi všetci. Ale aj keď som sem nešiel na skúšku a s už podpísanou zmluvou, klub keď chce, tak si vždy nájde cestu, ako si hráča trochu oťukať predtým, než všetko dotiahnu a oficiálne ho predstavia. Všetko však išlo podľa predstáv – či už mojich alebo ich – a nakoniec ma oficiálne predstavili ako ich hráča až 10 dní od môjho príchodu, pretože, aby toho nebolo málo, Dáni ešte nepovedali posledné slovo. Zdržiavali moje papiere, ako len mohli. Či to robili vedome ľudia z klubu, alebo v tom mal prsty urazený agent, sa môžem už len domnievať. Každopádne; realease letter a TPO, veci potrebné k prestupu, ktoré klub resp. každý človek, čo vie čítať a písať, spraví do 10 minút, som dostal za 4 dni a až potom, ako som obvolal všetkých členov hráčskej a futbalovej asociácie. Ďalšia lahôdka bol posledný krok pri prestupe, kde sa len stačí prihlásiť do transferového systému a jedným klikom potvrdiť žiadosť od klubu, kam hráč prestupuje. Ten klik trval tri dni + niekoľko desiatok telefonátov z mojej strany. Čo dodať.

Zmiešané pocity

Na Dánsko budem spomínať v dobrom, ale asi ťažko zabudnem na to, o čo sa pár jedincov snažilo pri mojom odchode. Blacklist krivých ľudí vo futbale sa rozširuje neskutočným tempom. To bolo však veľmi zrýchlene a dnes som chcel napísať o tom, čo predchádzalo môjmu príchodu do Thajska. Za dva týždne som tu už zažil kadečo. O tom, aký bol môj príchod, ako ma prijali spoluhráči, tréner, ako som si zvykal na počasie, vám napíšem už v ďalšom článku.

Nehľadajte skratky

Dostal som veľa úprimných správ, že mi želáte všetko dobré, čo si veľmi vážim. Množstvo z vás mi však ako prvú správu napísalo, že či dobre platia, ďalší, že idem na platenú dovolenku a potom tretia skupina dostaň tam aj mňa. V podstate, tie správy vypovedajú viac o vás ako o mne. Boli aj takéto lahôdky: “Hral som najnižšiu triedu, ale postúpili sme a mal som dobrú sezónu. Vedel, by si mi vybaviť skúšku?” Alebo

Na normálnu otázku vždy normálne odpoviem. Tí, s ktorými som v kontakte, viete, že sa vám vždy snažím pomôcť. Nemýľte si to však s naivitou. O to viac si cením všetkých, ktorí chcú na sebe makať s pokorou a nehľadajú žiadne skratky.

O to viac si cením všetkých, ktorí chcú na sebe makať s pokorou a nehľadajú žiadne skratky.

Nikdy neboli mojou prvotnou motiváciou peniaze. Nikdy som ráno nevstal len preto, aby som zarobil peniaze. Vždy som hľadal a stále hľadám, niečo viac. Či už som zarábal dvesto eur alebo dvetisíc, vždy som cez deň robil to isté. Nechcem, aby to vyznelo, že nemám rád peniaze. Práve naopak. No uvedomujem si, že ak máš kde spať a čo jesť, jediný rozdiel je v tom, že keď zarobíš viac, tak si kúpiš drahší mobil a ideš na drahšiu dovolenku. Žiješ však rovnaký život.

..tak si kúpiš drahší mobil a ideš na drahšiu dovolenku. Žiješ však rovnaký život.

 

Ak vás zaujíma, na akom leveli je futbal v Thajsku a aký je tu život mimo futbalu, sledujte web, facebook a instagram. Máte sa na čo tešiť. Pokračovanie k článku nájdeš TU – Policajný sprievod.

Podsty

Komentáre

Comments are closed.