Už odmalička ma lákali ázijské krajiny a keď som niekde započul Thajsko vždy mi to znelo akosi špeciálne a niečo ma tam ťahalo. Hovorím si: “tam raz pôjdem, raz to dám“. #sny #sa #plnia
Ani som sa nenazdal a sedím v lietadle smer Bangkok, odtiaľ smer Koh Samui. Po zhliadnutí Hangoveru, som bol celkom rád, že v Bangkoku budeme len pár hodín, lebo o tetovanie na tvári som nemal záujem. 🙂 Nakoniec som od neho nebol ďaleko ani na ostrove, ale poďme pekne po poriadku.
Skúste to precítiť. Po nekonečnom čakaní a asi sto kontrolách kráčam tunelom, na konci ktorého je svetlo a letuška. Pri nástupe do lietadla si štandardne búcham hlavu, pri žmurkaní na spomínanú letušku dúfajúc, že pre mňa nájde nejaké lepšie miesto na sedenie. S ľahkým otrasom mozgu poškuľujem po Business class, čeknem si letenku či náhodou… Žiadny zázrak sa nekoná, tak si pekne idem dozadu na svoje miesto medzi ostatnú “hydinu”. Keď máte dva metre, tak 11 hodínový let je pre vás niečo ako polročná písomka z matiky: nechcete ju, ale nevyhnete sa jej. Úprimne, radšej by som sa dal uspať a cestoval v batožinových priestoroch. V podstate mám len dve možnosti ako sedieť. Buď nechám vydýchnuť kolenám tak, že sa úplne zatlačím do sedadla, tým pádom si nemôžem oprieť hlavu, ktorá mi prevísa ponad operadlo. Druhou možnosťou je cestujúcemu predo mnou trochu premasírovať obličky a na chvíľku si oprieť hlavu. Tieto polohy mením v pravidelných intervaloch a po polhodine letu neviem čo so sebou. Treťou možnosťou je cestovať v business class ty držgroš.
Letušky začínajú znášať jedlo:”Fajne, aspoň ubehne pár minút.” Žmurkanie pri nástupe evidentne nezabralo, pretože mi doniesli nejakú v mikrovlnke zohriatu pomstu šéfkuchára s názvom “chicken pasta”. Najväčším lákadlom na tom všetkom je deci džúsu v kelímku, ktorým samozrejme pri otváraní oblievam chalana vedľa seba. “Sorry bro.”
Ok, čo teraz? 9 hours left.
Schválne komu z vás sa to už stalo. Únava sa stupňuje, z čoho sa veľmi teším a dúfam, že si pospím aspoň pár hodín. V rámci možností si nájdem polohu a 23:35 zaspávam.
Počas spánku snívam o predstave ako sa sám rozvaľujem na obrovskej posteli. Potom sa prebúdzam za neznesiteľnej bolesti kolena, ktorým tlačím do sedačky. Cítim sa celkom fresh a v kútiku duše dúfam, že som spal aspoň zo tri hoďky… Pozerám na hodinky: 23:48. Mňa j…e. Zostáva 8 hodín 20 minút a ja už som vyspatý a najedený. V slovíčku vyspatý si prehoď jedno písmenko a ubehne ďalších 20 minút.
Chalani vedľa mňa dávajú jeden “screwdriver” za druhým, tak som sa s nimi dal do reči, veď lepšie cesta ubehne. Vysvitlo, že sú to dvaja Nemci znudení životom s cieľom nájsť v Thajsku druhú mladosť ako veľké percento cestujúcich týmto smerom. To by si však pred manželkami obhajovali len veľmi ťažko, takže to mali podložené nepriestrelným biznis plánom: “We’re going to buy a house in Thailand. When we do so, we’ll rent it out for movie production. Easy money mein Freund.”
Dosť boli na to namotaní, tak som pristúpil na ich hru ponúkol sa, že by som do toho možno išiel s nimi. Anonymita vám ponúka širokú škálu vtipov, na ktorých sa ale bohužiaľ v takýchto situáciach smejete sami. Ak teda neblogujete.:) Hneď ma brali medzi seba. Po ďalšich piatich screwdriweroch z Hansa vyliezlo, že vlastní strip club v Hamburgu. “You have to stop by, in case you will be arround.” “Ja, naturlich.”
Chýr o krásnych Slovenkách evidentne dorazil aj do Nemecka, keďže sa ma chalani opýtali, či im neviem zohnať nejaké baby do klubu. Vraj 5000 eur mesačne, tak kto máte záujem pošlite svoje CV a fotku z oznamka na dámmu@gmail.com. Kým som nesľúbil, že mu aspoň jednu dohodím, nepohli sme sa k ďalšej téme. Ďalší “screwdriver” otvoril tentokrát Ulrichovu trinástu komnatu a úprimne nám rozprával ako veľmi by chcel byť verný svojej žene, ale že sa to nedá lebo otec aj starký ho to naučili inak. Prelietavý gentleman po tomto vyznaní vyslyšal moje prosby a upadol do hlbokého spánku.
Nedalo mi to nezamyslieť sa nad tým, aké smutné to vlastne je, že človek v 40 rokoch si potrebuje od svojej rodiny oddýchnuť tak, že je opitý už v lietadle dúfajúc, že si prežije nejaký dovolenkový románik s “random” holkou, ktorá hľadá to isté. Ak by som sa nikedy chystal na niečo podobné, urobte mi prosím službu a roztrhajte môj pas na márne kúsky … ďakujem pekne. 🙂
Po chvíľke zamyslenia som si aj ja išiel ešte na chvíľku zdriemnuť.
Minútka k minútke…zostávajúci čas: 30 minút. V Bangkoku rýchly prestup, hodinový let a sme tam. Než vystúpim poďakujem kolegom Nemcom za spoločnosť, lebo aj vďaka nim mi cesta ubehla rýchlejšie…#dalsomto
Koh Samui
Sme na mieste, žiadna veľká budova, len akási strieška bez stien pre nás známa ako príletova hala. Všade naokolo palmy a exotické rastliny. Po výsupe z lietadla vás z toho tepla zaleje pot. Ľudia sa usmievajú len tak. Tu sa mi bude páčiť…
M.
