Ako sa obyčajný utorok zmenil na Utorok? Trénoval som s Marekom Hamšíkom.

Share

Po pondelkovom voľne nás čakal v utorok klasický dvojfázový tréning. Ráno posilka, poobede ihrisko. Niekto zahlásil, že na druhý tréning príde aj Marek. Hovorím si, že čo by tu robil. Postupne, ale všetko začalo do seba zapadať. Pochádza z Banskej Bystrice, repre zraz je cez víkend, tréningový proces v Číne je kvalitný ako veci z Aliexpressu, česť výnimkám. Asi by naozaj mohol prísť.

To, čo “Hamšo” dosiahol sa nedá opísať slovami, ani číselne vyjadriť. Jedna vec sú jeho futbalové kvality a úroveň prevedenia herných činností a druhá vec je jeho osobnosť. Vždy sa niečím od ostatných odlišoval. Kdekoľvek na svete ste a poviete Slovensko, prvé čo vykríkne každý futbalový fanúšik je: Hamsik! Veľmi ma zaujímalo, čím si všetkých tých ľudí získal. Nikdy som sa s ním osobne nestretol a poobede sme mali spolu trénovať. Život je bláznivý.

Mal prísť na pravé poludnie. Úmerne s blížiacim sa časom sa zvyšoval pohyb v klube a vyzeralo to tak, že naozaj príde. A prišiel. Vo veľkom štýle. Doteraz nikto nevie, ako sa dostal so svojim Ferrari cez železničné priecestie cestou na náš štadión bez ujmy, ale bol tu.

Každému podal ruku, sadol si na miesto a my sme sa tvárili, že sa nič špeciálne nedeje. Obliekli sme sa a išli trénovať. Čakalo nás bago, prihrávky, kombinácie a hra 5 proti 5. Bez Andrej Bičana. Tréner mi hneď prirpavil pôdu: “Podsty, ty budeš s Hamšom, aby si ho nepreje…nezranil.” 

Za tréning nestratil asi ani jednu loptu. Ľavá, pravá. Nikdy som nič podobné nevidel, aby hráč dokázal robiť všetky činnosti oboma nohami v rovnakej kvalite. Potom sme išli do spomínanej hry 5 na 5. Nikto mu nešiel do tela, ale aj keby, loptu mu nevezmú. Keď som ho mal ako obranca pred sebou, tak som aj chcel zakričať, že vľavo hráč, vpravo, presuj atď. Po tréningu sme sa na tom dobre zasmiali.: “Marek, po ľavej ruke, môžeš presovať, ak chceš, keď nie idem ja!” 🙂

Neviem ako to robí, ale stačilo sa rozbehnúť a už ti ide lopta. Zo stopéra spravil jednou prihrávkou falošné krídlo. Nechcem preháňať a vychvaľovať, ale pre mňa to bol skutočne zážitok.

Tréning sa skončil a vrhla sa naňho skupina novinárov. Ako sa cítite? Čo bude v repre? Ako v Číne? Ste tam spokojný? Nechýba vám rodina? Aký je tam futbal? Obďaleč stála hŕstka ľudí čakajúcich na fotku a podpis. To je samozrejme nič, oproti tomu, čo zažíval v Taliansku a teraz v Číne.

Osobne si neviem predstaviť ako to všetko zvláda. V podstate všade kam príde, niekto od neho niečo chce. Z jeho perspektívy je priam nemožné odhadnúť úmysel ľudí, ktorí za ním chodia. Fotka, podpis, rozhovor. Stále dokola. Samozrejme ani jeden z nás neodišiel domov, kým sa s Marekom nedofotil. Bez mihnutia oka sa postavil a pózoval. Ľady prelomil až niekto z druhého konca šatne: “Hamšo ani si nesadaj, všetci chceme fotku.” Schuti sme sa zasmiali, ale bolo to tak. Neviem ako to ten chalan robí, ale jeho prítomnosť robí s ľuďmi zvláštne veci. 

Vidieť skromnosť a pokoru v človeku, ktorý prekonal Diega, má najviac štartov v najcennejšom drese, kde je kapitánom a v neposlednom rade zarába milióny eur je také ľudské a to mám rád.

Na druhý deň doniesol do šatne kopačky: “Kto chce?” Vtedy vykríkneš “JA!” bez toho, aby stihol mozog zasiahnuť a potom ti je trápne. “Budú ti dobré?” Hovorím, že nevadí aj keby mi mali zmodrieť prsty, tak budú dobré. “Ďakujem ti.”

Chcel som sa mu nejako odvďačiť, tak som mu dnes večer spravil takéto chrániče. Zajtra už vraj nepríde a ako mu ich dám zatiaľ neviem, ale niečo určite vymyslím.

Mimochodom, toto je presne futbal. Dennodenne sa naháňaš za loptou, niekedy ti to už všetko lezie krkom a zrazu ti prinesie niečo, na čo si budeš pamatať celý život. 

Samozrejme, že som chcel aj pre vás spraviť rozhovor o tom ako to všetko vníma. Na čom musel individuálne pracovať, čo všetko tomu podriadil a čo mu najviac pomohlo. Tentokrát to nevyšlo, ale verím, že raz vyjde.

Ďakujeme, že si prišiel Marek! Naša repre je v dobrých rukách.

Podsty

Komentáre

Comments are closed.