Jeden múdry človek raz povedal skvelú vetu: “Každý človek, ktorého v živote stretneš je, buď tvojim priateľom alebo učiteľom.” Keď som sa tak nad tým zamyslel, bol som aj celkom rád, že sa od tých docentov, doktorov a kandidátov vied z Cibálie vzďaľujem rýchlosťou 150 km/h. Vezmem si teraz v škole chvíľu pauzu asi z rodinných dôvodov (tá ospravedlnenka v škole vždy fungovala) a budem tráviť čas s priateľmi.
Cirkus Cibalia
V deň, keď som mal podpísať zmluvu – článok mi už po druhýkrát volali z dánskeho Thisted FC, že by potrebovali hráča ako som ja. Tréner si ma pamätal ešte keď som hral v klube FC Fredericia, ktorý je v tej istej lige a dodal, že ak som “fit” tak ma chce v tíme. Potešilo ma to, ale musel som sa poďakovať, predsa len prvá liga v Chorvátsku má celkom slušné meno a rád by som si ju vyskúšal, keď mám možnosť. Tréner ma chápal, veď tiež hral futbal, a poprial mi veľa šťastia. “Hope to see you next time.”
najrakjšie stromy sú na Horehroní 🙂
Čo teraz?
Že “next time” bude za tri dni by mi nenapadlo. Od momentu keď som pred hotelom Slavonija nasadol do auta som sa odhodlával nahrať trénerovi správu, že teda vlastne už nemám klub haha. Fakt to bola trápna situácia po tom rozhovore tri dni zpátky. Odhodlal som sa k tomu pár kilometrov pred Budapešťou, kde som blízko Hungaroroingu zastavil v boxoch na doplnenie paliva a kofeínu. Omámený výparmi z benzínu som vzal do ruky telefón a nahral hlasovú správu asi takú že: “Hi Joakim, you will not believe me what happend. Do you still need me in the team?” Odpovedal do pár minút, že večer majú meeting, tak mi dá vedieť. Okay teda.
Čakanie na správu ma vrátilo v čase keď som mal tak 15-16 rokov a napísal som dievčaťu, ktoré sa mi páčilo, či by nešla so mnou von. Každú chvíľu som pozrel telefón, že či náhodou. Po niekoľkých hodinách pípla správa, ale mohlo tam byť aj áno aj nie. Možno som to ešte nechcel vedieť, tak som hodil telefón na sedadlo. Po pár minútach som sám seba rozosmial, že ako tu šaškujem kvôli jednej správe. Schmatol som telefón, naťukal tam svoje štyri nuly a vyskočila na mňa správa: “Matej, we are still interested.” Tak predsa povedala áno. Kam ju vezmem? Čo si oblečiem?
Cez telefón sme sa ešte kúsok doťahovali, že či zmluvu na rok alebo na pol a či bývanie také alebo také, ale dohodli sme sa rýchlo. Navyše som vedel, že sa bavím s Dánmi a zo skúsenosti s nimi viem, že to na čom sa dohodneme tak aj skutočne bude, čo som si v momentálnej situácii cenil viac ako doteraz. Bol pondelok večer a že keby som letel v stredu by to bolo ideálne. Rodičia sa už smiali, že sa toto leto vraciam ako bumerang. Vraj: “Do dánska ti ideme pribaliť aj buchty, klobásy a med nech si ťa tam už nechajú.” :)))
Počas cesty som mal čas premýšľať o tom všetkom, čo sa toto leto udialo a asi by to bola dosť nuda podpísať už 1.7. niekde zmluvu v porovnaní s tým, čo som sa toto leto naučil a zažil, aj keď by som si ušetril kopu stresov. Kľúčové sa nakoniec ukázalo, že sa oplatí jednať s ľuďmi slušne a nepáliť mosty, keď niekde skončíte a to v každej oblasti. V podstate som ich nespálil ani v Cibáli aj keď viem, že tam už zrejme nikdy nepôjdem, ale futbalový svet je tak malý, že skôr či neskôr sa s nejakým človekom z toho klubu stopercentne niekde stretnem. Predovšetkým v Dánsku dbajú aj na to, aby bol hráč aj “good character”, lebo oni si len tak hocikoho k sebe nepustia. Dobré referencie bol jediný dôvod prečo to šlo tak hladko a rýchlo a hlavne v zahraničí je osobný kontakt a dobrá spätná väzba o vás z ľudského a profesného hľadiska úplný základ všetkého.
možno sa raz vrátim aj do Libanonu 🙂
Dánsko
Pri pohľade na mapu mi hneď boli jasné dve veci. Silný vietor spolu s dažďom tu budú na dennom poriadku a príroda tu bude magická. Ešte som len vystúpil z lietadla a môj prvý “guess” sa splnil do bodky. Tento rok som si však užil slnka až až a aj keď to nemusí dávať zmysel, bola to príjemná zmena. Môžete ma uniesť, zviazať a zakryť oči, ale keď ma vysadíte do dvoch minút zistím, že som v Dánsku. Na detaily a poznávacie znaky tejto krajiny si vyhradzujem samostatný článok a jeden možno bude aj málo.
tak aké to tam bude?
Cestovateľ na plný úväzok
Na letisku ma už vítal Henrik, syn majiteľa klubu. Chvíľu sme kecali a potom jeho otázku, že či som hladný v polke prerušilo moje “yesss”, pretože som už od hladu ani nevidel. Zobral ma do mesta, vraj pozná skvelé miesto. Hovorím mu, že teraz keď mi dá aj suchý chleba, tak nenechám ani omrvinku.:) Každou vetou som si však uvedomoval, že toto nie je bežný rozhovor. Ten človek rozpráva inak ako ľudia ktorých stretávam, to je cítiť. Po nejakom čase sme sa k tomu dostali. Dámy a páni, Henrik precestoval každú, opakujem každú zo 193 krajín na tomto svete. Podarilo sa mu to pred jeho 28. narodeninami. Navyše sa naučil chodiť v online svete, takže si všetky financie na cesty zadovážil sám a neskôr dospel do takého bodu, že ho pozývali k sebe tie najlepšie hotely a reštaurácie. Ja som len nechápavo pozeral, že sa to dá a vypytoval sa na miesta, ktoré ma zaujímali. On sa zase pýtal na Libanon a obaja sme sa zhodli na tom, že Bejrút – Paríž Blízkeho východu je jednoducho skvelý. Neskôr s ním určite spravím rozhovor, takže sa máte na čo tešiť.
Henrik bol na cestách 2500 dní, zaplnil 11 pasov, ktoré ma uložené v banke
Cestou do mestečka Thisted sme sa bavili veľa o futbale. V tíme, kde je vraj po minuloročnom postupe skvelá partia budem po Angličanovi Charliem len druhým cudzincom. Thisted FC je v tejto lige nováčikom, ale majú za sebou výborný štart, kedy v šiestich zápasoch získali 10 bodov a sú na 4. mieste. Moje miesto by malo byť v strede obrany v systéme 3-5-2, ktorý sme s trénerom Hrnčárom hrali v Dukle Banská Bystrica a nejaký čas aj vo Fredericii. Už zajtra(štvrtok) budem mať prvý tréning a ak všetko pôjde podľa plánu, v nedeľu by som mohol nastúpiť na prvý zápas…
Ako to vyzerá v klube? Akí sú spoluhráči? Vedia po Anglicky? Čo sa hrá v šatni na PlayStation? Odpovede nájdeš už čoskoro v ďalšom článku, tak nezabudni lajknúť Dalsomto na Facebooku, aby si to nezmeškal. 🙂
M.
