Chcel som vyskúšať ranné otužovanie. Začal som o tom hovoriť nahlas a o dva dni mi napísal kamarát: “Poznám chalanov z Brezna, čo sa pravidelne otužujú.” Bingo. O chvíľu mali odo mňa správu: “Môžem sa k vám pridať?”
“Jasné, v nedeľu ráno čakaj 6:40 v Brezne.”
Ten čas bude asi nejaký omyl nie? Predpoveď? Mínus 4 stupne. Toto sa nedá riešiť logikou a racionálnym myslením. Tadiaľ cesta nevedie. Mám voľný deň, môžem spať koľko chcem. Môžem si zakúriť a pustiť film. V kľude si dať raňajky. Som rád, že moja zvedavosť často prebije racionálne argumenty a donútila ma v to ráno vstať z postele.
Sľuby sa sľubujú
Večer som nevedel zaspať. Na čo som sa to dal? Čo keby sme si radšej išli zabehať? Mínusove teploty a ja som sa sľúbil, že si sadnem do malého jazierka v lese, kde má voda pár stupňov nad nulou. Samotná predstava je pekná, no ako sa blíži ten moment, chcel som zastaviť čas. Prehrávam si v hlave rôzne scenáre ako by to mohlo dopadnúť. Vysmejú ma ostatní, keď sa tam nedokážem ponoriť? Ako sa potom znova zahrejem? Koľko vydržím? Aké to bude? Čoho sa vlastne bojím?
——-
Do tretice všetko dobré
Presne také boli moje pocity, keď som dva roky dozadu začínal s otužovaním. Strach z neznámeho sa miešal s adrenalínom z nepoznaného. Zvedavosť a sila komunity nasledujúce ráno zvíťazili a za ten moment som vďačný doteraz. Chlad a ľad sa stali mojimi priateľmi, no predovšetkým učiteľmi. Naučili ma, že ľudské telo je schopné výkonov o akých sme nemali ani tušenia, no tiež má svoje limity. Naučil som sa tiež, že telo nasleduje našu myseľ, ktorá si ho koriguje ako kočiš svoje kone.
Správny kočiš
svoje kone počúva a vie ako s nimi pracovať. Ak im naloží na plecia veľa neunesú ani polovicu toho, čo zvládajú denne. Ak im nedpraje dostatok odpočinku a kvalitnú stravu, čoskoro sa koníkom podlomia kolená. Ak stádo bude neúnavne bičovať, uštve ich. Správny kočiš cíti, kde sú hranice jeho stáda. Vie kedy môže ísť na rezervu a práve naopak kedy je potrebné baterky dobiť.
Ak sa vydáš na cestu otužovania, buď svojmu telu tým správnym kočišom. Sú rána, kedy sa necítiš práve najlepšie, tak nechoď do vody, len preto, že je sobota. Neber otužovanie ako niečo, čo práve letí a v čom budeš s niekým súťažiť. Tým by si sa pripravil o tie najväčšie zážitky vo svojom vnútri.
Ak sa vydáš na cestu otužovania, buď svojmu telu tým správnym kočišom.
Otužovanie – cesta k sebe
Aj keď do ľadovej vody by si nikdy nemal ísť sám a práve čaro komunity ti pomôže udržať pravidelnosť, na tých pár minút sa ponor do svojho vnútra. Hlboký nádych a výdych, vnímaj čo sa práve deje. Prvotný šok a panika sa po pár sekundách mení na božsky pokoj. Až keď chlad a diskomfort príjme tvoja myseľ, až vtedy sa uvoľní aj tvoje telo a prestane sa brániť. Všetko sa mení a ty v roli pozorovateľa s napätím sleduješ, čo sa práve deje.
Nikdy by si si nepomyslel, že práve ty sa dokázeš uvoľniť vo vode, ktorá ma niekoľko stupňov nad nulou. A najväčší paradox na tom je, že sa ti to začne páčiť, no stále nerozumieš prečo. Vyjdeš z vody a budeš mať pocit ako by si mal napichané ihličky po celom tele. Spravíš pár drepov, trochu sa prebehneš, prezlečieš sa a potom to príde. Kúrenie v tvojom tele sa opáť rozbehne naplno. Cítiš ako sa teplá krv rozlieva do celého tela. Môžno to bude trochu bolieť alebo len jemne štekliť. Prídeš domov, vyložíš nohy a žena sa ťa opýta prečo sa usmievaš. Nevieš odpovedať, lebo si si to ani nevudeomil. Pocit eufórie stále pretrváva a telom prúdi príjemné teplo.
Pocit eufórie stále pretrváva a telom prúdi príjemné teplo.
Nie pre každého
Otužovanie rozhodne nie je pre každého, no ak ťa to čo i len trochu láka, daj tomu šancu aspoň raz. Práve v tieto dni je najlepší čas začať. Voda ešte nie je až taká studená a teplota vzduchu je stále nad nulou. Postupne sa bude ochladzovať a tvoje telo bude mať dostatok času pripraviť sa na januárové mrazy. O pocitoch z otužovania som písal z prvej ruky, o mnohých benefitoch pre naše telo píšu mnohí odborníci. Možno rozmýšľaš nad tým, že ak je niečo zadarmo a dostupné pre všetkých tak to nestojí za nič a ak by stálo, robili by to všetci. Háčik je v tom, že je potrebné vystúpiť z komfortnej zóny, no odmena na seba nenechá dlho čakať.
Ak bol pre teba šlánok hodnotný, zdieľaj ho na sociálnych sieťach a možno práve vďaka tomu si nájdeš svoju partiu na kúpanie pri mínusových teplotách.
Podsty
——
Kto som?
Futbal hrám od svojich šiestich rokov a vo veku 21 rokov som sa stal profesionálom aj zmluvne. Na profi úrovni som mohol hrať na Slovensku, v Česku, Dánsku, Libanone a Thajsku. Prostredníctvom #DALSOMTO zdieľam svoje skúsenosti a pohľad na šport. Športovým klubom a hráčom ponúkam možnosť nadštandardnej regenerácie vďaka masážnym nohaviciam a chladiacim návlekom.
