Ako sa máš? Pohoda, vyhralo sa, všetci úsmevy.

Share

Ako sa máš? “Pohoda, vyhralo sa, všetci úsmevy.”

Ako sa máš? “Nedal som penaltu, prehrali sme, tak vieš aká atmosféra. Nikto sa s tebou nebaví, všetci zazerajú.”

Neviem, či to prichádza vekom, odohratými zápasmi alebo prebdenými nocami. Možno to je len vec pochopenia a odvahy tomu veriť.

Keď som bol mladší, bola to automatika, že keď vyhráš zaslúžiš si odmenu a keď prehráš musíš trpieť. 

Tento prístup, zvlášť v kolektívnom športe, nevedie športovcov na tie správne mieste. Hovorím najmä z vlastnej skúsenosti.

Vieme ako to vo futbale je. Niekedy celý zápas nevylezieš z vlastnej polovice a v 90’ z náhodnej nakopnutej lopty sa otrhnete do brejku a tvoj útočník strelí víťazný gól. Obrovská eufória, víťazstvo, odmeny, prémie. Čo ale vlastne oslavujeme? 

Nemenej často sa stáva, že si na druhej strane, hráte celý zápas skvele a v poslednej minúte inkasujete po hlúpej chybe. Zrazu zavládne smútok, ušli peniaze, diváci sú nespokojní, bodov v tabuľke je málo.

Počas týždňa sa pravdepodobne lepšie prirpavilo mužstvo, ktorému body unikli v závere, no na konci týždňa sú oslavovaní tí, ktorým víťazstvo doslova padlo z neba.

Prídu médiá a víťaz má samozrejme vždy pravdu. Keď vyhráš, môžeš si hovoriť čo chceš. Akákoľvek námietka, aj keď možno k veci, zo strany prehratého tímu sa berie, tak že “nevedia prehrávať”. 

V takomto nastavení celej schémy odmeňovania a dôležitosti výsledkov je ťažké cítiť sa dobre aj po prehratom zápase a nelietať v oblakoch po vyhratom. 

Verím, že ľudská hodnota je niekde inde a na tom, či sa cez víkend prehrá alebo vyhrá, na tom až tak nezáleží. Nechápte ma zle. Nehovorím, že v zápase netreba makať a nepodriadiť všetko víťazstvu. Daj do toho všetko do poslednej minúty, hádaj sa s rozhodcom alebo s hráčmi, keď cítiš krivdu.

Akonáhle však rozhodca odpíska koniec zápasu, už je po. Je koniec. Nedá sa nič zmeniť. Si opäť človekom. Buď ťa budú v šatni tľapkať po pleci alebo ti budú nadávať. Čo dáva zmysel si vezmi, ostatné nechaj ísť, nepotrebuješ to.

Veriť v proces

Nedovoľ aby ťa prehra dostala do depresií a víťazstvo vynieslo do oblakov. Zápas skončil, začína príprava na ten ďalší. Ak sa budeš 4 dni mysľou vracať k víkendu, oberieš sa o čas, ktorý by si mohol využiť v tréningu oveľa lepšie. Dlhodobý proces je to, o čo sa môžeš oprieť, no je to beh na dlhú trať. Nedovoľ, aby výsledok víkendového zápasu definoval to kto si a ako sa cítiš počas ďalšieho týždňa.

Koľko športu dáš, toľko ti vráti. Ver dlhodobému procesu a sem-tam sa dostavia aj krátkodobé víťazstvá, na ktorých v konečnom dôsledku až tak nezáleží. Ako prídu, tak aj odídun. 

Koľko športu dáš, toľko ti vráti. 

Ak bol pre teba čánok hodnotný, zdieľaj ho na sociálnych sieťach, aby si ho mohli prečítať aj tvoji kamaráti. Ďakujem.

Podsty.

Komentáre

Comments are closed.