Dajme to spolu!

Patrik Le Giang: „Mnoho športovcov hľadá stále nejaké skratky, no takto to naozaj nefunguje.“

Share

Brankárov som mal vždy rád. Niektorí majú vlastný svet, s inými sa dá denne vtipkovať. Čo brankár, to osobnosť. Sedávame spolu v jednej šatni, ale gólmani, robia iný šport ako zvyšok tímu. Od začiatku môjho blogovania, som gólmanov tak trochu prehliadal, pretože aj keď sme spolu každý deň, o brankárskom tréningu veľa neviem. Isté sú len dve veci: ich tréning má veľmi málo spoločné s tým hráčskym a z pohľadu objemu a intenzity zaťaženia trénujú oproti hráčom aspoň dvakrát toľko.

Chcel som sa o tréningu pororzprávať s niekým, kto sa o tréning skutočne zaujíma a hľadá svoje rezervy, či už v čase tréningu alebo mimo neho. Tiež som chcel aby to bol niekto, kto si už niečím prešiel, ale aby mal ešte svoje tínedžerské roky v čerstvej pamäti. Patrik Le Giang je ideálny kandidát a ja som veľmi rád, že potom ako som pred rokmi sledoval jeho životné zákroky v slovenskej „dvadsaťjednotke“, sme sa mohli porozprávať o tréningu a jeho pohľade na určité veci vo futbale.

Patrik Le Giang dalsomto

Aký je tvoj pohľad na individuálny tréning vo futbale? Prečo je potrebný?

Pre mňa je veľmi dôležitý už od mladého veku, dokonca by som ho možno povýšil nad ten tímový, pretože na spoločnom tréningu musíme pracovať všetci rovnako a teda sa prispôsobovať spoločnej tréningovej jednotke. V dnešnom modernom futbale je už všetko o individualizácii. Hlavne v mužskom futbale na tej najvyššej úrovni., kde sa dôraz kladie hlavne na danú pozíciu hráča. V mojom prípade to je brankársky post.

Aké dôležité bolo pre tvoj futbalový rozvoj pracovať aj samostatne mimo tímových tréningov?

Som presvedčený, že práve vďaka individuálnym tréningom a práci “navyše” som sa stal profesionálnym futbalistom a brankárom. K individualizácii tréningov nás takisto prirodzene predisponuje post, v mojom prípade ten brankársky. Byť gólmanom je samostatný “šport” a dnes sa už brankári od útleho veku pripravujú individuálne.

Patrik Le Giang dalsomto

Kalendár profi futbalistu je dosť nabitý zápasmi a tréningami. Ktoré dni je najviac priestoru na tréning navyše?

Toto je opäť veľmi individuálne, každý hráč reaguje na záťaž inak. Záleží od viacerých faktorov, ktoré to ovplyvňujú, či už je to únava, zápasová vyťaženosť, a samozrejme pozícia na ihrisku. Koľkokrát sa mi stalo, že som bol po zápase so silami úplne na dne a spoluhráči sa len smiali a vždy nasledovala otázka: „A z čoho? Veď len stojíš v bráne!“ 

Málokto si uvedomuje, akú dôležitosť z hľadiska únavy zohráva stresový faktor a otázka psychiky u brankára. Niekedy nemáme v zápase osemdesiatpäť minút čo robiť, no potom príde jedna situácia, na ktorú musíme byť pripravený a vyriešiť ju. Možno sa niekedy aj desať mnút nič nedeje a zrazu v momente musíš naplno reagovať. My brankári musíme byť vždy pripravený od úvodného hvizdu až do toho posledného. 

Dni kedy sa dá trénovať navyše závisia od týždenného mikrocyklu. Ak sa hrá sobota – sobota, tak dni po zápase je potrebné využiť na čo najkvalitnejšiu regeneráciu a zároveň pracovať individuálne na veciach, ktoré by mal každý uvedomelý hráč vedieť a poznať. Toto je pre mňa rozhodújúce.

Patrik Le Giang dalsomto

Pre mňa osobne bolo najväčšou výzvou nájsť správny čas tréningu a objem, aby nebol kontraproduktívny. Podľa čoho si odhadoval koľko, kedy, ako?

Toto je výzvou asi pre každého športovca, ktorý o športe rozmýšľa a chce napredovať. “Uvedomelý športovec” si je vedomý toho, čo všetko prináša futbalový život, že to nie je len o tom, byť futbalistom a nosiť to ako nálepku a tým to končí. Oddaný športovec by sa mal starať nie len o svoj futbalový rozvoj, no takisto o svoje telo, brať ho ako svoj chrám a podľa toho k nemu aj pristupovať. Na vlastnej skúsenosti sa mi neustále potvrdzuje, že čo svojmu telu dáme, ono nám to vráti a to niekoľkonásobne. Mnoho športovcov si najmä v mladom veku neuvedomuje, že tým ako sa o seba starajú si môžu predĺžiť kariéru až o niekoľko rokov. Tá investícia sa zhodnotí v dlhodobom horizonte, no je to tá najlepšia investícia, pre ktorú sa špotovec môže rozhodnúť.

Ako rozlíšiš únavu cez ktorú sa dá trénovať a takú pri ktorej si radšej oddýchneš?

Opäť záleží na pocite a samozrejme aj na skúsenostiach. Keď som bol ešte mladší, bezhlavo som chcel len trénovať a trénovať, no naučil som sa, že to môže byť niekedy kontraproduktívne a mne a môjmu telu skôr uškodiť ako pomôcť. Mám skvelý príklad: Keďsom začal chytať českú ligu, väčšinou sme hrávali večer a keď som sa po zápase dostal domov tak som len ležal v posteli a zaspával okolo tretej, štvrtej. S vyloženými nohami opretými o stenu som sa kukal do stropu a spánok bol v nedohľadne. Pritom ten mi všetci “závidia”. Vždy zaspím do minúty a zobudím sa až ráno úplne vyspatý a pripravený s plnou nádržou energie do nového dňa. No toto bola pre mňa nová skúsenosť. 

Uvedomil som si, že tam zohráva svoju úlohu práve psychika, adrenalín a všetko s tým spojené. Na pozápasové tréningy som prichádzal doslova rozbombardovaný. Neskôr, keď som chytal už pravidelne sa to zlepšilo, no ako hovorím, je to individuálna záležitosť. V Karvinej som mal veľké šťastie na trénera brankárov Branislava Rzeszota, s ktorým sme boli prepojení a o všetkom komunikovali. Mal otvorenú myseľ a vzájomne sme si dôverovali. To je pre hráča a jeho rozvoj kľúčové.

Snažil si sa pridávať záťaž po konzultácii s trénermi alebo si šiel “na vlastnú päsť”?

V mladšom veku to bolo skôr na vlastnú päsť, postupne, keď už som pôsobil v áčku Žiliny, mal som možnosť pracovať s množstvom skvelých fyzioterapeutov a kondičných trénerov. Najväčší progres som však spravil až s coachom Matejom a spolupráca s ním ma posunula na úplne iný level. Veľmi veľa ma toho naučil a hlavne som pochopil, že nejde ani tak o kvantitu ako o kvalitu. Predtým som trávil v posilňovni aj dve hodiny a myslel som si, že mi to prospieva, teraz za polovicučasu spravím oveľa efektívnejší tréning, ktorý ma posunie viac a zlepší to môj výkon.

Matej Halaj Patrik Le Giang

Matej Halaj: Svojich zverencov si treba vážiť 🙂

Poznaj svoje telo

Je veľmi dôležité poznať svoje telo. Mnoho športovcov hľadá stále nejaké skratky, no tak to to naozaj nefunguje. Ak chceme v živote a v športe niečo dokázať, na veci sa treba pozerať z dlhodobého horizontu a na veciach pracovať konštantne. Ja som sa na túto cestu dal okolo mojich 15tich, vnímať a spoznávať svoje telo, vzdelávať sa, či už v oblasti zdravia, stravovania alebo výkonu. Až sa z toho prirodzene stal môj životný štýl a najkrajšie na tom je, že je to nikdy nekončiaci proces.

Step by step, krôčik po krôčiku a nakoniec sa k tomu vysnenému cieľu dostaneme.

Patrik Le Giang

Celý život sa učíme a je potrebné vnímať aj samotnú cestu a hlavne jej veriť a tiež v seba samého. Step by step, krôčik po krôčiku a nakoniec sa k tomu vysnenému cieľu dostaneme. Tu je veľmi dôležitá trpezlivosť, ktorá takisto v dnešnej dobe najmä mladým športovcom chýba. Všetko chceme hneď, no neuvedomujeme si, že všetko k nám príde v ten správny čas. Pán Ivanka to krásne vystihol v tvojom predchádzajúcom článku, že aj ovocie potrebuje čas aby dozrelo.

Ak bol pre teba článok hodnotný, určite ho zdieľaj na sociálnych sieťach. S Paťom sme prebrali viacero zaujímavých tém, ktorých sa dočítate v pokračovaní nášho rozhovoru už o pár dní. Sledujte #DALSOMTO na facebooku a instagrame

Podsty

dalsomto futbal motivacia

Komentáre

Comments are closed.