Prichádzam domov zo školy do svojej detskej izby. Na stene plagáty svojich idolov. Chcem byť ako oni, ľudia okolo mňa chcú, aby som bol ako oni. Musím byť ako oni. Spravil by som všetko, aby som raz na podobnom plagáte bol ja. Čas plynie a tlak narastá. Ešte mám chvíľu v doraste, ale niektorí z mojich spoluhráčov už boli na pár tréningoch s Áčkom. Ďalší budem ja, musím. Rodičia ma podporujú, spravili by všetko. Ak mi to nevyjde, bude to ich zlyhanie alebo moje? Bude to zlyhanie mojich trénerov? Ak mi to vyjde, koho úspech to bude?
Jedného dňa im všetko vrátim. Jedného dňa. Od zápasu k zápasu. Dnes budem na ihrisku najlepší, aby sa zajtra o mne hovorilo. Čo ak to nevyjde? Budem ďalší zápas na lavičke? Čo ak som si týmto zápasom práve premrhal šancu na veľký posun v kariére?
Ešte dva zápasy a v doraste skončím. Čo mám robiť ďalej? Mám ísť študovať alebo sa venovať futbalu naplno? Mám skúsiť oboje? Hovoria mi, že mám prestať snívať. “Poď von sa trochu zabaviť.” Prečo by som nešiel? Nedostal som zmluvu, vyskúšam niečo iné. Vypiť si, je vlastne celkom fajn, občas hodíme niečo do automatu, skúsime, či dnes dá. Tento týždeň Liga majstrov, dám si tiketík, možno sa na mňa usmeje šťastie a bude to pekná noc.
Začína to tak nevinne. Spätne v čase by som tomu neveril. Všetko ide tak ľahko, keď chcem piť, vždy mám s kým, keď chcem hrať, vždy mám s kým. Kto sú to ale oni? Dokedy sú so mnou? Stávky sú čoraz vyššie. Už ma nebaví hrať eurovú hru, viem, ako to chodí. Čím viac vložím, tým viac vyhrám, veď násobením na rulete predsa nikdy nemôžem prehrať, je to matika.
Dlhujem všetkým ľuďom, ktorých poznám. Rodičia sa hanbia za to, čo sa o mne hovorí a v kútiku duše dúfajú, že to nie je pravda. Ich syn by predsa nikdy nič také nespravil. Neboli to práve oni, kto do mňa vkladali všetky nádeje a nebol som to ja, kto ich sklamal? Nenávidím ten obraz v zrkadle. Všetci sa mi otáčajú chrbtom, nikto so mnou nechce mať nič spoločné. Chcú naspäť svoje peniaze, na mne im nezáleží. Ako z tohto kola von? Čo mám robiť?
Ráno vstávam s pocitom lúzra, pretože presne tak sa cítim a tak ma vidia ľudia okolo seba. Nemám školu, som zadĺžený na 10 rokov, žiadna práca, všetci sa na mňa vykašľali. Kde sú všetci tí ľudia, s ktorými som zažíval párty až do bieleho rána? Nikto so mnou neostal. Nikto mi nepovedal, čo mám a čo nemám robiť. Nikomu nezáležalo na tom, čo je dobré pre mňa.
Kde sú tí kamaráti, ktorí mi hovorili, že futbal nemá zmysel? Prečo som sa dal na ich cestu, keď som tu teraz sám a neviem, kam sa pohnúť? Aké by to bolo, keby som vydržal? Čo ak…?
Mal som svoje ciele a sny. Trénoval som každý deň, pre niečo, čo sa nikdy neuskutočnilo. Všetkých som sklamal, ale najviac seba. Zaprisahal som sa sa, že budem najlepší na svete a teraz tu ležím sám pod vplyvom najlacnejšieho alkoholu a jediné, na čo myslím, je, kde zohnať ďalšie peniaze. Ak aj začnem pracovať hneď teraz, nesplatím svoj dlh ani do svojich 40 rokov. A čo ak by som to za 20 rokov aj splatil, prečo by som sa vlastne mal snažiť? Čo môže byť horšie? Nikto ma nemá rád, každý mi len nadáva a chce späť svoje peniaze. Na celom svete nie je jediný človek, ktorý by bol na mojej strane.
Prichádzajú za mnou rôzni ľudia, ale všetci hovoria to isté: “Si nula, hanbi sa.” Kedy mi vrátiš kilo? Prečo si to spravil? Najviac ma bolí pohľad mojich rodičov; vidiac človeka, pre ktorého celé tie roky žili a pracovali a podporovali ho. Ako som im to mohol urobiť? Keby sa všetko dalo vrátiť späť. Spravil by som všetko inak. Už je však neskoro. Z tohto sa nikdy nevyhrabem. Prečo by som sa mal snažiť, pre koho? Aj tak by všetkým odľahlo, keby som tu nebol.
(+22) si siahol na život
Nebol prvý a bohužiaľ ani posledný mladý človek, ktorý sa dostal na šikmú plochu, na ktorej keď raz padneš, tak sa veľmi ťažko postavíš znova na nohy. A nemusí to byť len na začiatku kariéry, ako dokazuje príbeh Michaela Phelpsa. Nie každý má to šťastie na podporu rodiny a okolia. Niektoré ľudské príbehy sú až neuveriteľné a sám neviem, čo by som na ich mieste robil a či by som podobné veci zvládol.
Čo však viem, je, že na každý úspešný príbeh vo futbale je tisícka premárnených talentov. Príčiny sú rôzne, veľa ľudí sa rozhodlo ísť inou cestou a sú šťastní, čo je úplne v poriadku. Je však kvantum prípadov, ktorých neúspech v tínedžerskom veku poznačil na celý život a nevedia sa z toho dostať, výčitky im nedajú spať. Postupne sa dostanú do takého štádia, že si skutočne siahnu na život. Futbal, šport, úspech, to je skutočne len to pozlátko. Nie nadarmo sa hovorí, že zdravý človek ma milión prianí a chorý len jedno.
Jediné, čo nikdy nevrátiš späť, je premárnený čas a premárnené príležitosti. Možno teraz máš všetkého po krk a chceš so všetkým skončiť a “užívať si” život, ale ver mi, že sa o pár rokov budeš budiť zo sna s otázkou: “Čo ak by som bol vydržal? Aké by to bolo?” Veľakrát v živote podceňujeme malé detaily, ktoré nás smerujú životom. Ak máš svoj sen, choď si za ním. Tí skutoční kamaráti ťa podporia a pochopia, tých ostatných nepotrebuješ.
Tí skutoční kamaráti ťa podporia a pochopia, tých ostaných nepotrebuješ.
Až ma desí, koľko podobných reálnych príbehov poznám. Aj preto som tento článok napísal. Ak sa v ňom nájde aspoň jeden z vás, tak to malo zmysel. Nezáleží na tom, v akej situácií sa práve nachádzaš. Aj z tých najtemnejších miest vždy existuje cesta von!
“Čím väčšie utrpenie, tým väčší triumf.” (z filmu Butterfly Circus)
Ak bol pre teba článok hodnotný, zdieľaj ho prosím na sociálnych sieťach, aby sa dostal medzi ľudí. Ďakujem!
Podporiť blog #DALSOMTO môžeš tiež kúpou originálnych futbalových chráničov s vlastným dizajnom. Stačí poslať fotky a o ostatné nechajte na nás. 
Podsty
